Energetický šok z Perzského zálivu označovaný ako budúca inflačná katastrofa dostal do pozoru guvernérov väčšiny centrálnych bank, pod čím treba rozumieť ako ďalej s menovou politikou. Na nedávnom stretnutú nikto z nich nehovoril o uvoľnení ale len o sprísnení menovej politiky, pod čím sa rozumie zvýšenie úrokových sadzieb k vzhľadom očakávanému rastu inflácie. Až na austrálsku všetky ostatné centrálne banky ponechali základnú úrokovú sadzbu na rovnakej úrovni, čo v prípade americkej je v pásme 3,5-3.75 percenta, ECB na úrovni dve percenta, anglickej na úrovni 3,75 percenta, japonskej na úrovni 0,75 percenta, kanadskej na úrovni 2,25 percenta a len austrálska centrálna banka „nevydržala“ a úrokovú sadzbu zvýšila na 4,1 percenta. V tejto súvislosti treba povedať, že len ECB ma úrokovú sadzbu na úrovni miery inflácie, vo všetkých ostatných je úroková sadzba výrazne vyššia ako miera inflácie.
Prekročenie inflačného cieľa bude rozhodujúci
Z týchto centrálnych bank je ECB jediná, ktorej menová politika nie je v súlade s fiškálnymi politikmi v niektorých členských štátov v eurozóne a potom sa ani nečudujme, že pokiaľ priemer inflácie v eurozóne je 2,1 percenta, zatiaľ trebárs na Slovensku je dnes 4,1 percenta. Tento nesúlad treba pokladať aj za najväčšiu slabinu spoločnej meny euro. Ako budú spomínané centrálne banky postupovať vo svojej menovej politike nemusíme špekulovať, ale pokiaľ bude platiť veta, že v budúcnosti hrozí inflačná katastrofa z dôvodu rozdielnych stanovísk ako tento konflikt ukončiť, budú sa podľa všetkého úroky len zvyšovať. Rizikom ako vždy ale je, že s vyššími úrokovými sadzbami je vždy spojený aj hospodársky pokles. Spoločnými názormi na spomínanom stretnutí predstaviteľov najvýznamnejších centrálnych bank na svete boli vysoká globálna neistota a geopolitické napätie, v prípade USA aj ochladenie na trhu práce a pokiaľ ide o ECB aj o pokračujúci pokles konkurencieschopnosti. Všetky centrálne banky maj svoj inflačný cieľ, ktorý keď sa prekračuje, so zvyšovaním základnej úrokovej sadzby sa väčšinou neváha, k čomu sa podľa všetkého ani v prípade ECB nevyhneme.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.