Udalosti posledných dní ukázali, že Izrael a Spojené štáty urobili strategickú chybu, keď 28. februára 2026 začali novú agresiu proti Iránu. Napriek útokom zameraným na vysokopostavených vodcov v Teheráne vrátane zabitia najvyššieho vodcu Alího Chameneího a napriek bezprecedentnej bombardovacej kampani dokázal Irán konflikt zvládnuť a využiť svoje vojenské kapacity na spôsobenie značných škôd Spojeným štátom a Izraelu, čím vnucuje zložitú ekonomickú realitu v globálnom meradle.
Americké základne pod paľbou
Zdá sa, že americkí a izraelskí vojenskí plánovači precenili dopad počiatočných úderov a neboli pripravení na charakter následnej reakcie. Iránski predstavitelia to s útokmi na americké záujmy v regióne mysleli vážne a presne to sa aj stalo.
Iránske rakety a drony úspešne zničili viaceré americké vojenské zariadenia rozmiestnené v Perzskom zálive, najmä tie, ktoré boli zodpovedné za detekciu rakiet a sledovanie ich trajektórie, ako aj infraštruktúru vojenských komunikačných sietí, teda „nervy“ amerických síl. Okrem toho došlo k priamym útokom na moderné americké obranné systémy.
Podľa správ z médií to výrazne znížilo schopnosť Izraela včas detegovať a sledovať rakety, pričom čas varovania sa znížil na tri až päť minút pri konvenčných raketách a na jednu minútu pri hypersonických raketách.
Iránska stratégia ohromujúcej obrany je dobre známa a bola jednoznačne použitá počas dvanásťdňovej vojny z minulého roka. Zameranie na nové oblasti, konkrétne v Perzskom zálive, však účinnosť tejto stratégie ešte zosilnilo. Scény útokov na americké základne a ničenia infraštruktúry a vojenského vybavenia v hodnote miliárd dolárov sa stali bežnými, čo predstavuje historický precedens.
Spoliehanie sa Iránu na lacné drony výrazne vyčerpáva obranu protivníka a jeho finančné zdroje. Existujú zásadné rozdiely medzi pokročilými americkými dronmi a malými samovražednými dronmi. Zatiaľ čo samovražedné drony môžu stáť len niekoľko tisíc dolárov, niektoré americké drony stoja viac ako 30 miliónov dolárov. Podľa oficiálnych iránskych zdrojov jeho obrana zostrelila viac ako 80 amerických a izraelských dronov rôznych typov, napríklad Hermes, Orbiter či MQ-9.
Prečo sa Irán zameral na štáty Perzského zálivu
Otázka, čo chcel Irán dosiahnuť zameraním sa na štáty Perzského zálivu, má jasnú odpoveď. Energetický sektor predstavuje kľúčový tlakový bod.
Narušenie vývozu ropy cez Hormuzský prieliv sa rýchlo stalo zdrojom globálneho tlaku a významným vyjednávacím argumentom Iránu. V geopolitike totiž niekedy veľmi malé miesta určujú osud celého sveta. Súčasná vojna ukazuje, že najnebezpečnejším bodom na Zemi nie je veľké hlavné mesto ani rozsiahla vojenská základňa, ale úzka vodná cesta široká nie viac ako 33 kilometrov.
Touto vodnou cestou je Hormuzský prieliv.
Energetický ventil planéty
Ide o úzke hrdlo, cez ktoré dýcha svetová ekonomika. Tento prieliv prepravuje približne 20 percent svetovej ropy. Odtiaľto prúdi energia do najväčších ázijských ekonomík, akými sú Čína, India, Japonsko a Južná Kórea.
Niektoré z týchto krajín sú vo veľkej miere závislé od ropy z Perzského zálivu. Japonsko je závislé približne na úrovni 75 percent svojho dovozu ropy, India približne 60 percent a Čína približne 40 percent.
Jednoducho povedané, ak by sa Hormuzský prieliv úplne uzavrel, celá svetová ekonomika by vstúpila do fázy útlmu v priebehu niekoľkých mesiacov. Preto ho odborníci považujú za energetický ventil planéty.
Petrodolár a americká moc
Perzský záliv nie je len zdrojom ropy, ale aj srdcom globálneho finančného systému. Je základným kameňom petrodolárového systému, na ktorom spočíva americký ekonomický vplyv od sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Myšlienka je jednoduchá. Krajiny produkujúce ropu predávajú ropu výmenou iba za americké doláre, ktoré nie sú kryté zlatom. Štáty Perzského zálivu predávajú svoju ropu v dolároch a sú k tomu nútené, nie z vlastnej vôle.
Prítomnosť amerických základní v štátoch Perzského zálivu chráni ropu a vládnuce rodiny výmenou za túto službu. Preto má petrodolár, teda americký dolár, také primárne postavenie v globálnej ekonomike.
Vyhostenie Američanov z Perzského zálivu by nevyhnutne viedlo ku kolapsu dolára a začiatku konca americkej globálnej hegemónie. To je jadro veci.
Priesečník politiky, náboženstva a kolonializmu
Nezávislé vyšetrovania naznačujú, že bombardovanie dievčenskej základnej školy Shajarat Tayyiba v iránskom meste Minab, pri ktorom zahynulo viac ako 160 dievčat, bolo úmyselným a priamym útokom. Tento úmyselný masaker zapadá do dlhšej histórie zabíjania detí. Západné, ale aj izraelské médiá a organizácie pre ľudské práva už v minulosti zdokumentovali vzorce zacielenia, ktoré presahovali pojem „omyl“ a naznačovali úmyselné zabíjanie detí.
Pri analýze fenoménu zabíjania detí konkrétne Izraelčanmi, bez vojenskej nevyhnutnosti, sa niektorí autori odvolávajú aj na náznaky zistené pri vyšetrovaniach okolo ostrova Epstein. Tie poukazujú na existenciu chrámu s modrou kupolou a zvláštnymi symbolmi. Niektorí ich spájajú so starovekými kultmi, ako sú Baal alebo Moloch, ktoré boli podľa biblických príbehov známe prinášaním detských obetí.
Stojí za zmienku, že v extrémne pravicovej ideológii v Izraeli sa na ospravedlnenie masových vrážd odvolávajú staroveké biblické texty, napríklad príbeh Amalekitov. Tieto texty hovoria o úplnom zničení nepriateľa, mužov, žien aj detí, v rámci splnenia toho, čo je vnímané ako božský príkaz očistiť zem. V politickej literatúre sa tento jav označuje ako „svätá genocída“.
Okrem toho existuje prúd extrémneho náboženského sionizmu, napríklad medzi súčasnými vodcami osadníkov, ktorý veria, že žijeme v dobe „vykúpenia“ a že medzinárodné zákony sú len „zákony pohanov“, teda Gojimov, ktoré sa nevzťahujú na Boží vyvolený ľud. V tejto interpretácii sa nadmerné násilie vníma ako nástroj na urýchlenie príchodu Mesiáša (podľa židovského myslenia po prvýkrát).
Niektorí súčasní židovskí učenci však považujú použitie nadmernej sily proti deťom skôr za pokus „formovať vedomie“ ako zničiť ich budúcnosť. Podľa nich ide o súčasť izraelského osadníckeho kolonializmu. Konečným cieľom je nahradenie jedného ľudu iným, čím sa vysídľovanie civilistov (vrátane detí) stáva strategickou nevyhnutnosťou pre projekt osídľovania, nielen náboženskou praxou.
Kedy a ako sa vojna skončí
Žiadna vojna netrvá večne. Koniec tejto vojny určí súbor faktorov, ktoré napokon rozhodnú o tom, kto z nej vyjde ako víťaz. Ak sa vrátime k faktoru, ktorý bude určovať smer dnešného otvoreného konfliktu a jeho budúce možnosti a trajektórie, možno k nemu pristupovať z pohľadu každej osi zúčastnených bojujúcich síl osobitne.
Z pohľadu Iránu a Osi odporu spočíva primárny určujúci faktor v ich raketovom arzenáli, najmä v jeho pokročilých schopnostiach, ktoré sa vyznačujú presnosťou, rýchlosťou, smrteľnosťou a schopnosťou preniknúť nepriateľskými obrannými systémami. To však neznamená absenciu iných vplyvných silných stránok, teda víťazných kariet, ktoré ešte neboli nasadené v čoraz nestabilnejších konfliktoch, kde víťazstvo patrí tomu, kto ovláda iniciatívu a pravidlá zapojenia a kto dokáže trpezlivo riadiť bitku so všetkými jej požiadavkami a nárokmi.
Medzi ne patria lacné drony, ktoré sa dajú ľahko odpaľovať, sú flexibilné vo výrobných linkách a umožňujú produkciu prakticky neobmedzeného množstva, na rozdiel od drahých a obmedzených stíhacích rakiet.
Na strane americko-sionistickej osi predstavuje určujúci faktor, ktorý je zároveň slabinou, zásoba stíhacích rakiet, ako aj nevyhnutných obranných a sledovacích systémov potrebných pre operačné činnosti. Významnú úlohu zohráva aj vnútorný a vonkajší tlak na americké a izraelské vedenie v prípade predlžovania tejto vojny so všetkými jej ekonomickými a vojenskými dôsledkami.
Ak sa dvanásťdňová vojna proti Iránu v roku 2025 skončila na báze víťaz, víťaz, táto vojna sa skončí iba na báze víťaz, porazený. Pre Irán je táto vojna existenčná, pre americkú prítomnosť v Perzskom zálive je takisto existenčná a pre darebácky štát Izrael predstavuje začiatok konca tohto rakovinového útvaru.
Irán a jeho os odporu majú všetky atribúty potrebné na víťazstvo. Ak je víťazstvo Iránu a osi odporu zo západného pohľadu vnímané ako niečo, čo si vyžaduje zázrak, treba mať na pamäti, že existencia zázrakov na šíitskom Východe je objektívnym a nespochybniteľným faktom.
Autor: Jalal Suleiman
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.