Jedna z najväčších a najikonickejších nemeckých automobiliek, Volkswagen (VW), a jeden z najznámejších izraelských výrobcov zbraní, Rafael Advanced Defense Systems, ktorý je súčasťou globálnej skupiny Rafael, plánujú spoluprácu. Ak sa projekt zrealizuje, VW prestavia jednu zo svojich nemeckých tovární v historickom meste Osnabrück z výroby automobilov na produkciu komponentov pre izraelský protiraketový obranný systém Iron Dome.
Existuje viacero dôvodov, prečo tento plán vyvolal pozornosť. V prvom rade odráža nielen rastúce problémy Volkswagenu, ale aj širšie ťažkosti kľúčového nemeckého automobilového sektora a celej nemeckej ekonomiky. Ako poznamenal Financial Times, projekt VW–Rafael by predstavoval „doteraz najvýraznejší príklad“ toho, ako sa nemecký automobilový priemysel, ktorého zisky prudko klesli, snaží zachrániť vstupom do „obranného sektora“.
Tieto prudko klesajúce zisky sú dôsledkom viacerých faktorov: čínskej konkurencie; neschopnosti Nemecka držať krok s najmodernejšími technológiami, komunikačnou infraštruktúrou a obchodnými praktikami; amerického ekonomického tlaku prostredníctvom colnej vojny a presúvania nemeckých firiem pomocou dotácií; a v neposlednom rade aj katastrofálnych nákladov na energie, ktoré si celá EÚ podľa autora spôsobila sama tým, že vstúpila do konfliktu s Ruskom – prostredníctvom konfliktu na Ukrajine a sankcií.
Presun k vojenskej výrobe je pritom len malou časťou podľa autora mimoriadne chybnej reakcie Nemecka. Tou je politika masívneho verejného zadlžovania – paradoxne pod vedením takzvanej konzervatívnej vlády – s cieľom financovať zvláštnu formu vojenského keynesianizmu, ktorá je podľa autora postavená na ilúziách (napríklad na predstave, že Rusko sa chystá zaútočiť), zároveň živí rusofóbiu, a ako hospodársky stimul ani nebude fungovať, čo podľa neho pripustil dokonca aj zvyčajne provládne orientovaný Der Spiegel.
Existuje však ešte ďalší rozmer projektu VW–Rafael, ktorý autor považuje za ešte horší: podľa neho tento plán zároveň stelesňuje spoluzodpovednosť Nemecka za izraelské zločiny. Autor túto politiku označuje za hlboko nemorálnu a tvrdí, že deformovala domácu politiku a verejnú diskusiu v Nemecku smerom k cynickému rasizmu, cenzúre a autoritárskym obmedzeniam slobody prejavu, čo má podľa neho potvrdzovať aj správa OSN. Zároveň ju považuje aj za krátkozrakú, keďže podľa neho odcudzuje väčšinu sveta, najmä jeho rastúcu časť na globálnom Juhu.
Tým sa však projekt VW–Rafael nestáva výnimočným. Práve naopak – je typickým príkladom desaťročí neustále sa rozširujúcej a prehlbujúcej spolupráce medzi izraelským vojenským, technologickým a priemyselným sektorom a firmami z celého sveta, ako to nedávno načrtla aj osobitná spravodajkyňa OSN Francesca Albanese vo svojej správe From Economy of Occupation to Economy of Genocide. Vzhľadom na množstvo zločinov, ktoré podľa autora nespáchal len izraelský štát, ale aj veľké množstvo jednotlivcov, inštitúcií a firiem, ide podľa neho samo osebe o globálny škandál.
A predsa je tento systém taký rozsiahly, že jeho obrysy možno načrtnúť len vo forme niekoľkých príkladov.
Počítače, cloudové služby a umelá inteligencia? Spoločnosti ako IBM, Hewlett Packard, Amazon, Alphabet (Google) a Microsoft sú podľa autora hlboko a ziskovo zapojené nielen do obchodovania s Izraelom, ale konkrétne aj do systémov kontroly obyvateľstva, sledovania a väznenia. Inými slovami, do najtvrdšieho jadra izraelského režimu apartheidu voči Palestínčanom. Apartheid je pritom podľa autora zločinom uznaným OSN. A nielen spoločnosť Palantir, ale aj Microsoft so svojimi systémami Azure a Nimbus podľa autora priamo pomáhal izraelskej armáde počas toho, čo označuje za genocídu.
Ničenie palestínskych domov, ciest, studní, verejných budov a celej životne dôležitej infraštruktúry – teda materiálneho základu života – podľa autora prebiehalo aj za účasti firiem ako Caterpillar, Hyundai, Doosan a Volvo, ktoré boli podľa neho v službách Izraela vrátane rozsiahlej a systematickej devastácie Gazy, ktorú označuje za súčasť genocídy a etnických čistiek.
Autor zároveň vyzýva, aby čitateľ nepodľahol izraelskej propagande hasbara. Tvrdí, že v tejto veci nie je priestor na diskusiu. V roku 2024 totiž Medzinárodný súdny dvor, najvyšší súdny orgán OSN, podľa neho jednoznačne potvrdil, že izraelská okupácia území po roku 1967 vrátane východného Jeruzalema, ako aj využívanie ich zdrojov a všetky osady – respektíve kolónie – sú nelegálne, pretože predstavujú „porušenie zákazu nadobúdania územia silou a práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie“. Izrael má podľa autora nielen odísť, ale aj poskytnúť Palestínčanom „plné reparácie“.
Presadiť, aby Izrael dodržiaval právo – alebo aspoň základné morálne zásady, ktoré podľa autora všetci ostatní intuitívne považujú za záväzné (napríklad „nestrieľať na deti ostreľovačmi“ alebo „nemučiť batoľatá“) – bolo podľa neho vždy ťažké, a to aj pre „zločinnú podporu“ zo strany Washingtonu. To však podľa autora neznamená, že právo prestáva platiť.
Firmy, ktoré podľa autora pomáhajú Izraelu budovať osady a využívať nelegálne zadržiavané územia – ako napríklad nemecká Heidelberg Materials AG prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Hanson Israel, španielska Construcciones Auxiliar de Ferrocarriles, realitná spoločnosť Keller Williams Realty LLC, ale opäť aj Caterpillar, Hyundai a Volvo – sú podľa neho takisto zapojené do veľmi vážneho zločinu.
Ak ste zachytili, ako mimoriadne hrdý bol Izrael na to, že v roku 2024 zneužil medzinárodné dodávateľské reťazce pri pagerových útokoch v Libanone – čo bývalý riaditeľ CIA správne označil za formu terorizmu –, možno vás to podľa autora prinúti zamyslieť sa pri šoférovaní. A ak máte tú smolu, že viete o tom, ako sa jeden z bývalých šéfov Mosadu otvorene chválil tým, že po celom svete rozmiestňoval zariadenia využiteľné na teroristické útoky a špionáž v štýle pagerových útokov, možno podľa autora radšej zvolíte chôdzu.
Možno však podľa autora nie je dôvod na až takú veľkú obavu, pretože sa ukazuje, že izraelská technológia – vrátane tej, ktorú vyrába Rafael – nemusí byť až taká účinná, ako sa o nej tvrdí. Stačí podľa neho vziať do úvahy, že aj denník The New York Times musel priznať, že izraelská protivzdušná obrana si nevedie dobre odkedy Irán začal výraznejšie odpovedať na izraelskú a americkú agresiu. Skutočný rozsah škôd v Izraeli je podľa autora ťažké odhadnúť, pretože tamojší režim uplatňuje cenzúrne informačné embargo, no je podľa neho známe, že Izrael utrpel citeľné zásahy.
A potom sú tu slávne tanky Merkava, ktoré sú podľa autora síce účinné pri ničení civilistov v Gaze, no v Libanone sú údajne decimované odhodlanými a dobre vycvičenými, hoci omnoho slabšie vyzbrojenými bojovníkmi Hizballáhu. A kto vyrába protiraketový obranný systém Merkavy? Áno, opäť Rafael. Zdá sa teda, že Volkswagen a jeho podporovatelia v Berlíne podľa autora nestratili len akýkoľvek zmysel pre etiku, ale aj cit pre kvalitu.
Na pripravovanej dohode medzi VW a Rafaelom je podľa autora ešte niečo osobitné. Zjavná je predovšetkým nepríjemná irónia v tom, že jedna z hlavných zbrojárskych firiem nacistického Nemecka sa vracia k svojmu starému obchodnému modelu. Nemecko k tomu podľa autora pridáva aj mimoriadne pokrytectvo: svoju intenzívnu spoluzodpovednosť za Izrael zakrýva zneužívaním pamiatky na vlastnú genocídu európskych Židov – holokaust. Autor si podľa vlastných slov len ťažko dokáže predstaviť väčšiu morálnu a intelektuálnu perverziu.
Ak si malo Nemecko odniesť nejaké ponaučenie zo svojich genocíd – z holokaustu a tiež genocídy Hererov a Namov –, potom podľa autora malo znieť takto: Tento zločin sa už nikdy nesmie zopakovať. Nikým. Nie nacistami, ale ani sionistami. A nesmie byť páchaný na nikom – nie na Židoch, ale ani na Palestínčanoch, a to ani Židmi. A napokon, nikto sa nikdy nesmie postaviť na stranu páchateľov. Nijakých páchateľov, vrátane židovských.
Autor: Tarik Cyril Amar – historik z Nemecka pôsobiaci na Univerzite Koç v Istanbule, venujúci sa Rusku, Ukrajine a východnej Európe, dejinám druhej svetovej vojny, kultúrnej studenej vojne a politike pamäti.
Preložila: Diana Dvorská
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1.This company used to make weapons for the Nazis. Now it will do the same for Israe, RT.com, 3.4.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.