Vyšetrovanie zistilo, že spoločnosti Microsoft a ďalším americkým technologickým spoločnostiam sa podarilo lobovať v EÚ, aby zakryli environmentálne dopady svojich dátových centier aj napriek svojej „zelenej hystérii.“
Ustanovenie o mlčanlivosti, ktoré Európska komisia do svojho návrhu pridala, bráni kontrole znečistenia, ktoré jednotlivé dátové centrá vypúšťajú. Výskumníkom tak zostávajú len súhrny ich energetickej stopy na národnej úrovni.
Vzostup chatbotov s umelou inteligenciou podnietil boom vo výstavbe centier, pričom hlad po energii sa čiastočne uspokojuje spaľovaním fosílneho plynu. Právni experti varujú, že všeobecná doložka o dôvernosti by mohla byť v rozpore s pravidlami EÚ o transparentnosti a Aarhuským dohovorom o verejnom prístupe k informáciám o životnom prostredí.
„Za dve desaťročia si nepamätám porovnateľný prípad,“ povedal profesor Jerzy Jendrośka, ktorý strávil 19 rokov v orgáne dohliadajúcom na dohovor a vyučuje environmentálne právo na Univerzite v Opole v Poľsku. „Zdá sa, že to zjavne nie je v súlade s dohovorom.“
Dokumenty, ktoré získala Investigate Europe, nezávislá novinárska spoločnosť, ktorá viedla výskum v spolupráci s denníkom Guardian a ďalšími mediálnymi partnermi, ukazujú, že tieto pravidlá už boli použité na ochranu dátových centier pred kontrolou.
V e-maile, v ktorom sa odvolával na doložku o mlčanlivosti, v minulom roku vysoký úradník komisie pripomenul národným orgánom ich povinnosť „zachovávať dôvernosť všetkých informácií a kľúčových ukazovateľov výkonnosti jednotlivých dátových centier“.
„Je naozaj dôležité tento bod zopakovať, pretože komisia už dostala rôzne žiadosti o prístup k dokumentom od médií alebo verejnosti v súvislosti s údajmi,“ povedal úradník. „Všetky tieto žiadosti boli doteraz zamietnuté.“
USA a Čína vedú globálny boom umelej inteligencie, ale aj v Európe sa dátové centrá budujú závratnou rýchlosťou.
EÚ má v úmysle strojnásobiť kapacitu svojich dátových centier v nasledujúcich piatich až siedmich rokoch, aby sa etablovala ako globálny líder v oblasti umelej inteligencie.
V snahe zvýšiť transparentnosť komisia v roku 2023 aktualizovala svoju smernicu o energetickej efektívnosti, aby prevádzkovateľov dátových centier zaviazala k podávaniu správ o kľúčových ukazovateľoch výkonnosti. V ďalších usmerneniach navrhla zverejňovať „agregované“ environmentálne metriky.
Počas verejných konzultácií v januári 2024 však technologické spoločnosti presadzovali klasifikáciu všetkých individuálnych informácií o dátových centrách ako dôverných s odvolaním sa na obchodné záujmy. Táto požiadavka znamená, že k údajom nie je možné získať prístup ani prostredníctvom žiadostí o slobodný prístup k informáciám.
Konečný text článku, ktorý sa od požiadaviek priemyslu líši len o niekoľko slov, uvádza, že „komisia a príslušné členské štáty zachovávajú mlčanlivosť o všetkých informáciách a kľúčových ukazovateľoch výkonnosti jednotlivých dátových centier, ktoré sú oznámené do databázy… Takéto informácie sa považujú za dôverné informácie ovplyvňujúce obchodné záujmy prevádzkovateľov a vlastníkov dátových centier.“
Z príspevkov odvetvia počas verejnej konzultácie vyplýva, že skupiny, ktoré lobovali za túto zmenu, sú Microsoft; DigitalEurope, priemyselná organizácia, ktorej členmi sú Microsoft, Google, Amazon a Meta; a Video Games Europe, ktorej členmi sú Microsoft a Netflix.
Ben Youriev, výskumník v InfluenceMap, neziskovej organizácii, ktorá sleduje lobovanie spoločností, uviedol, že ide o príklad toho, ako sa technologický sektor vyrovnáva s posunom smerom k väčšej spotrebe energie.
Povedal: „Zatiaľ čo toto odvetvie predtým otvorene podporovalo čistú energiu a znižovanie emisií, mnohé firmy odvtedy mlčia. Namiesto toho sa zdá, že uprednostňujú rýchle budovanie infraštruktúry dátových centier na celom svete pred podporou čistej energie a rýchleho znižovania emisií.“
„Priemysel má skutočný záujem na tom, aby čísla zostali utajené,“ povedal Alex de Vries-Gao, výskumník na Vrije Universiteit Amsterdam, ktorý sa pri kvantifikácii environmentálnej stopy umelej inteligencie musel spoliehať najmä na agregované údaje.
„Verejné informácie sú extrémne obmedzené. Zvyčajne sa musíte veľmi poriadne potrápiť, aby ste prišli na nejaké čísla,“ povedal.
EÚ je podľa Aarhuského dohovoru povinná zabezpečiť, aby orgány systematicky sprístupňovali verejnosti informácie o životnom prostredí.
Luc Lavrysen, bývalý predseda belgického ústavného súdu a emeritný profesor environmentálneho práva na Gentskej univerzite, uviedol, že doložka o mlčanlivosti „je v jasnom rozpore“ s pravidlami EÚ o transparentnosti a Aarhuským dohovorom.
Kristina Irion, docentka informačného práva na Amsterdamskej univerzite, dospela k rovnakému záveru. Povedala, že „všeobecná domnienka dôvernosti“ nesprávne zvýhodňuje záujmy spoločností pred verejným prístupom aspoň k niektorým údajom.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) US tech firms successfully lobbied EU to keep datacentre emissions secret, theguardian.com, 17.04.2026
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.