Vláda vedená Naréndrom Modim tvrdí, že dosiahla víťazstvo nad desaťročia trvajúcou povstaleckou vojnou a prináša rozvoj aj mier do odľahlých oblastí strednej Indie.
V lesoch Bastaru, okresu v štáte Čhattísgarh v strednej Indii, už vzduch neplní prenikavý pach strelného prachu. Bastar je známy nielen svojimi lesmi a rozmanitými kmeňovými komunitami, ale aj maoistickým povstaním, ktoré ho desaťročia robilo centrom konfliktu so silami indickej vlády. Od začiatku 21. storočia bol považovaný za jednu z hlavných bášt Ľudovej partizánskej armády (PLGA), ozbrojeného krídla Komunistickej strany Indie (maoistickej), ktorá je v Indii zakázaná. Povstalci, inšpirovaní čínskym lídrom Mao Ce-tungom, presadzovali triedny boj a agrárnu revolúciu prostredníctvom ozbrojeného odporu.
To, čo bolo dlhé roky označované ako „červený koridor“ maoistov – rozsiahle územie „oslobodených zón“ od južnej Indie až po Nepál – je dnes podľa správ v podstate rozložené. Trvalé operácie indických bezpečnostných síl, najmä od roku 2024, výrazne oslabili prítomnosť maoistov, známych aj ako naxaliti podľa povstania v roku 1967 v dedine Naxalbari v štáte Západné Bengálsko.
Po viac ako štyroch desaťročiach konfliktu sa cesty, elektrina, školy a štátna správa postupne vracajú do oblastí, ktoré boli predtým mimo kontroly štátu.
V prejave v parlamente 30. marca indický minister vnútra Amit Šah uviedol, že ľavicoví extrémisti a ich podporovatelia dlhé roky šírili medzi domorodými kmeňmi nepravdivý obraz, že bojujú za ich práva. Podľa neho bol naxalizmus v Bastare „takmer úplne odstránený“ a vláda tam spustila program budovania škôl a otvárania potravinových obchodov v každej dedine, čo označil za jeden z úspechov vlády premiéra Naréndru Modiho.
Návrat pokoja
V dedine Puwarti, rodisku známeho maoistického veliteľa Madviho Hidmu, ktorý je spájaný so smrťou stoviek bezpečnostných zložiek aj civilistov, dnes stojí bezpečnostný tábor na mieste, kde sa kedysi uskutočňoval výcvik jeho jednotiek. Deti sa hrajú pri novovybudovanom centre starostlivosti o deti (Anganwadi).
Scény žien zbierajúcich kvety mahua bez strachu – už bez povinnosti odvádzať časť výnosov povstalcom ako „daň“ – sú dnes bežné. Bezpečnostné zložky, ktoré boli kedysi symbolom strachu, teraz deťom rozdávajú perá, kriketové pálky a sušienky a starším potravinové balíčky ako snahu obnoviť dôveru.
Zástupca Hidmu, Barse Deva, sa začiatkom roku 2026 vzdal a jeho jednotka sa v dôsledku zásahov, kapitulácií a rozptýlenia prakticky rozpadla. Podobná zmena je viditeľná aj v dedine Gougunda, ktorá bola kedysi pevnosťou maoistov na 660 metrov vysokom skalnom útese. Po prvýkrát v pamäti obyvateľov tam dorazila elektrina.
Obyvatelia, ktorí kedysi žili podľa denného svetla, teraz zostávajú hore do noci, učia sa, pracujú alebo sa stretávajú. Gangi Muchaki, ktorá v Gougunde s pomocou vlády otvorila prvý obchod s potravinami, hovorí: „Je to ako sen! Stále nemôžem uveriť, že máme elektrinu, cestu pre autá a obchod v našej dedine. Noc červeného teroru sa skončila; toto je nový úsvit.“
Koniec izolácie
Maoisti v minulosti zámerne zakazovali výstavbu ciest, elektrických stĺpov a telekomunikačných veží, aby udržali kontrolu prostredníctvom izolácie. Dnes indická organizácia pre pohraničné cesty buduje celoročné komunikácie cez lesy a spája odľahlé oblasti so mestom Hajdarábád. Cesty, ktoré boli 15 až 30 rokov uzavreté pre časté prepadnutia, sú opäť otvorené.
Oblasť Abujhmarh, rozsiahle horské územie s rozlohou viac ako 4 000 km², kedysi slúžila ako útočisko vedenia maoistov. V posledných rokoch tam však vznikli bezpečnostné tábory hlboko v lese.
Vysídlení obyvatelia sa vracajú domov. V dedine Baleveda dnes na mieste, kde kedysi fungovali maoistické „súdy“ a dochádzalo k popravám, stojí tábor pohraničnej bezpečnosti. Mnohí obyvatelia, ktorí roky žili v mestských slumoch, sa vracajú a obnovujú domy.
Jeden z návratníkov, Ramulal Wadde, hovorí: „V tejto oblasti popravili mnoho nevinných ľudí, aj mojich príbuzných, len preto, že porušili ich pravidlá – napríklad odmietli poslať dieťa k povstalcom alebo odišli k lekárovi či do školy.“
Od roku 2000 si konflikt medzi povstalcami a bezpečnostnými silami vyžiadal takmer 12 000 obetí vrátane viac ako 4 000 civilistov.
Vláda dnes buduje nové domy, školy a infraštruktúru. Viac ako 2 700 bývalých povstalcov sa v posledných rokoch vzdalo. Bezpečnostné sily tvrdia, že oslabenie vedenia, finančných zdrojov a rozšírenie infraštruktúry znížili schopnosť skupiny pokračovať v útokoch.
Podľa predstaviteľov vlády však zostáva najväčšou úlohou premena vojenského úspechu na trvalý mier – prostredníctvom rozvoja, správy územia a ekonomických príležitostí v regiónoch, ktoré boli desaťročia izolované.
Autor: Sanjay Madrasi Pandey
Preložil: Alex Richter
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. ‘The night of red terror is over; this is a new dawn’: Villagers shed a former Maoist rebel past, RT.com, 17.4.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.