Zástancovia trhových zajtrajškov a transatlantických štruktúr začínali obhajobou federalizmu a čechoslovakizmu. V čase rodiacej sa štátnosti samostatnej Slovenskej republiky nemohli prísť na meno ľuďom, ktorí sa snažili uplatniť emancipačné právo každého národa na samostatnú existenciu a dehonestujúco ich označili za hejslovákov. Do tejto kategórie patril každý, kto neobdivoval politické zlátaniny disidenta a prezidenta Václava Havla a jednostranný výklad dejín o nepoškvrnenosti „tatíčka Masaryka“, či teórie o konfederácii alebo Pithartovom dvojdomčeku pre Čechov a Slovákov. Hanlivé označenie má svoj pôvod v zneužití názvu slávnostnej piesne, ktorej text napísal evanjelický kňaz, básnik a historik Samuel Tomášik počas svojej návštevy Prahy v roku 1834. Pobúrilo ho, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac než češtinu. Pieseň sa v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania. Na Slovensku bola hymnou prvého samostatného štátu a hymnou bola aj v Juhoslávii, neskôr v Srbsku a v Čiernej hore. V prvej slohe je text – Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije, dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije.
Zároveň však termín hejslovák označoval toho, kto navonok zdôrazňuje svoju slovenskosť, zvyčajne len slovami, bez činov. Toho sme svedkami najmä počas majstrovstiev sveta v hokeji, no obdobný fenomén možno vidieť aj v iných zvrchovaných štátoch. U nás sa v mediálnych kruhoch účelovo využíval na znevažovanie a spoločenskú degradáciu názorovo nevyhovujúcich ľudí a skupín obyvateľstva, podobne ako dnešné nálepkovanie odporcov stanovených názorových trendov ako extrémistov, konšpirátorov, homofóbov až psychopatov a bláznov.
Svojou ideologickou oddanosťou novodobému režimu to presstitúti s politickými figúrkami a ich oddanými voličmi, či už z červeného alebo modrého tábora, dotiahli do obdobného štádia v podobe hejNATOvcov a hejEUťákov. Severoatlantická aliancia a Európska únia boli vysnívaným cieľom integračného stádočka na čele s neomylnými bruselskými komisármi a bojovníkov za celosvetovú demokratúru pod vedením generálov – mierotvorcov z Pentagónu. Napokon to dopadlo podobne ako v Orwellovej Farme a psom sa podarilo zahnať do washingtonsko-bruselského košiara ovečky, aby z toho najviac mohli profitovať prasce.
HejNATOvci predviedli svoju aktivitu a prisluhovanie najvyššieho stupňa v prípade balkánskej vojny a v Havlovom duchu o nevyhnutnosti humanitárneho bombardovania zohrali svoju zvrátenú úlohu v parlamente i v súkromných, či tzv. verejnoprávnych médiách. Podporovali a schválili nálety bombardérov NATO, hoci sme ešte neboli členmi aliancie a presviedčali verejnosť o prínose aliančných vrahov k európskemu mieru.
Po balkánskom inferne podporovali všetky ďalšie konflikty a plány Bieleho domu na svet slobodného trhu, demokratických princípov a občianskej spoločnosti s bodákom v chrbte.
Okrem náletov slúžia účinne ekonomické nástroje na ovládnutie novodobých kolónií. Tu si plnia vytrvalo svoju úlohu hejEUťáci s víziou centrálnej eurovlády a euromasy s europoslušnosťou. V mene asociačnej dohody EÚ s Ukrajinou prichádzajú okrem hospodárskych medových motúzov k slovu prevraty a následne občianske vojny v štýle súčasnej Ukrajiny.
HejNATOvci a hejEUťáci dominujú a vychutnávajú si chvíľkový pocit opojenia mocou a užívania výhod spätých s pretláčaním agendy momentálnej kasty elitárov, geostratégov a manipulátorov. Vo svojej dejinnej a spoločenskej krátkozrakosti sú presvedčení, že dnešok je zlatou érou ľudstva. NATO a EÚ je pre nich jediná cesta vývoja, aj keby nemal zostať kameň na kameni, i za cenu života nevinných ľudí, krviprelievania, ekonomického otroctva a stupídneho konzumu stáda opojeného víziou slasti a prosperity.
Zdroj: wikipedia