Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa dostalo do najnebezpečnejšej fázy za posledné roky. Zatiaľ čo Washington podľa amerických médií pripravuje rozšírenie vojenskej kampane proti Teheránu a posilňuje svoje letecké kapacity v regióne, bývalý vysokopostavený americký predstaviteľ Joe Kent tvrdí, že USA musia uznať Irán ako významnú regionálnu mocnosť a stiahnuť svoje jednotky z Blízkeho východu.
Kent, bývalý šéf protiteroristických operácií v administratíve prezidenta Donalda Trumpa, označil americké vojenské základne v regióne za „pozostatky minulosti“ a „strategickú záťaž“. Podľa neho ďalšia eskalácia konfliktu neprinesie Washingtonu víťazstvo, ale iba ďalšie obete, destabilizáciu regiónu a škody pre svetovú ekonomiku.
Bývalý príslušník elitných jednotiek Green Berets a bývalý agent paramilitárnych jednotiek CIA, ktorý absolvoval 11 bojových nasadení, odstúpil zo svojej funkcie v marci na protest proti vojne s Iránom. Vo svojom rezignačnom liste uviedol, že Irán podľa neho nepredstavoval bezprostrednú hrozbu pre Spojené štáty a že ďalší „nekonečný konflikt“, ktorý vznikol aj pod tlakom Izraela, nie je v americkom záujme.
„V každej chaotickej situácii vyhráva tá strana, ktorá obnoví poriadok,“ napísal Kent. Podľa neho neexistuje vojenské riešenie súčasnej vojny a pokračovanie bojov iba zvyšuje riziko ďalších amerických strát a regionálneho chaosu.
USA musia opustiť základne a uzavrieť dohodu s Iránom
Kent tvrdí, že prioritou Washingtonu by malo byť ukončenie konfliktu s Teheránom a obnovenie voľnej plavby cez Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Americké základne v oblasti označil za „zraniteľné ciele“, ktoré podľa neho iba poskytujú Iránu dôvod na útoky a komplikujú diplomatické riešenie. „Odstránenie amerických jednotiek, základní a námorných síl z regiónu by pripravilo Irán o hlavné ospravedlnenie pre narúšanie lodnej dopravy v Hormuze a útoky na susedné štáty,“ uviedol.
Podľa neho by Washington mohol následne ponúknuť Teheránu zmiernenie sankcií výmenou za slobodnú plavbu cez strategickú vodnú cestu. Kent zdôraznil, že odchod amerických síl by nebol prejavom slabosti, ale „strategickou adaptáciou“. „Vojna zmenila región. Irán sa stal významnou regionálnou mocnosťou. Čím skôr túto realitu prijmeme a prispôsobíme tomu svoju politiku, tým silnejšia bude naša pozícia,“ uviedol.
Washington pripravuje širšiu vojenskú kampaň
Napriek varovaniam o rizikách americké médiá informujú, že Biely dom pripravuje možnosť rozšírenia konfliktu.
Denník Washington Post uviedol, že USA sa podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami v administratíve pripravujú na rozsiahlejšiu vojnu s Iránom a posilňujú svoje letecké kapacity na Blízkom východe.
Americké ministerstvo obrany zároveň potvrdilo ďalšie straty. Po iránskych odvetných útokoch na americké základne v regióne zahynuli najmenej štyria americkí vojaci. Podľa ďalších správ boli americké jednotky v posledných dňoch opakovane zasiahnuté iránskymi raketami a dronmi, pričom poškodených malo byť niekoľko vrtuľníkov Black Hawk.
Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa však existuje problém s dlhodobou udržateľnosťou operácie. „Nemáme dostatok zásob na bezpečné pokračovanie operácií a nemyslím si, že Biely dom si to uvedomuje,“ povedal zdroj pre Washington Post.
Americkí vojenskí experti zároveň upozorňujú, že Washington nie je pripravený na prípadnú pozemnú operáciu priamo v Iráne. Prezident Trump síce túto možnosť úplne nevylúčil, no vojenskí analytici ju označujú za mimoriadne riskantnú.
Riziko vojny bez jasného víťazstva
Denník New York Times informoval, že iránske rakety a drony v posledných dňoch dokázali opakovane preniknúť cez americké obranné systémy. Americkí predstavitelia sa podľa médií čoraz viac obávajú rastúcej účinnosti iránskych útokov.
Americká analýza televízie CNN uviedla, že rozhodujúce vojenské víťazstvo USA nad Iránom sa javí ako veľmi vzdialená možnosť.
Sina Toosi z Centra pre medzinárodnú politiku varoval, že pozemná invázia do Iránu by bola „mimoriadnym hazardom“.
„Operácia v extrémnych letných horúčavách proti plne mobilizovanej armáde a obyvateľstvu, ktoré sa vo veľkej miere spojilo okolo vojnového úsilia, by bola prakticky zaručenou historickou katastrofou,“ uviedol.
Odborník na iránske bezpečnostné služby Saeid Golkar upozornil, že situácia sa môže vymknúť spod kontroly.
„Táto eskalácia sa rýchlo zintenzívňuje. Existuje riziko návratu k totálnej vojne, aj keď ju ani jedna strana pôvodne nechcela,“ povedal.
Irán tvrdí, že získal pomoc z Jordánska pri útokoch na USA
Iránske Revolučné gardy (IRGC) zároveň oznámili, že pri útokoch na americké ciele v Jordánsku získali pomoc od miestnych civilistov a príslušníkov armády.
Podľa vyhlásenia odvysielaného iránskou agentúrou Tasnim poskytli údajne „presné spravodajské informácie“, ktoré umožnili zacieliť balistické rakety na americké lietadlá a vojenské zariadenia.
IRGC tvrdí, že iránske rakety zasiahli americké vojenské transportné lietadlá C-17 a veliteľské lietadlá P-8 na letisku v Akabe na juhu Jordánska. Niekoľko lietadiel malo utrpieť „ťažké poškodenie“.
Iránske jednotky ďalej tvrdia, že v predchádzajúcom útoku získali informácie o približne 20 hangároch s americkým vojenským personálom v oblasti al-Azrak. Podľa Teheránu boli tieto objekty zničené a zahynuli v nich desiatky amerických vojakov.
Spojené štáty tieto tvrdenia nepotvrdili. Washington priznal, že piatkový iránsky útok na americkú základňu v Jordánsku zabil dvoch vojakov, jedného nezvestného a niekoľkých ďalších zranil, avšak neuviedol, že by došlo k zničeniu lietadiel v Akabe.
IRGC zároveň vo svojom vyhlásení vyzvalo moslimov na celom svete, aby zabíjali amerických vojakov, ktorých obvinilo z invázií do viacerých moslimských krajín a podpory izraelských vojenských operácií v Gaze a na Západnom brehu.
Konflikt sa šíri celým regiónom
Po páde krehkého prímeria začiatkom mesiaca pokračujú takmer každodenné iránske raketové a dronové útoky na americké vojenské zariadenia v Jordánsku, Kuvajte, Bahrajne, Katare, Ománe, Iraku a Sýrii.
Teherán tvrdí, že ide o obranu proti americko-izraelskej vojne proti Iránu. Washington naopak označuje svoje operácie za reakciu na iránske útoky a hrozby voči americkým silám a spojeneckým krajinám.
Spojené štáty pred obnovením konfliktu presúvali časť jednotiek a lietadiel z Kataru a Spojených arabských emirátov do Jordánska a Izraela, ktoré považovali za bezpečnejšie vzhľadom na väčšiu vzdialenosť od Iránu.
Súčasná situácia však ukazuje, že ani spojenci USA v regióne nemusia predstavovať úplne bezpečné zázemie. Konflikt medzi Washingtonom a Teheránom sa tak posúva od obmedzených úderov k riziku širšej regionálnej vojny, ktorej následky by mohli zasiahnuť nielen Blízky východ, ale aj globálne energetické trhy a svetovú ekonomiku.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ Washington must recognize Iran as major regional power – ex-official, RT, 20.7.2026
2./ US planning for wider war with Iran – WaPo, RT, 20.7.2026
3./ Iran thanks Jordanians for help targeting US forces, RT, 20.7.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.