Irán neusiluje o vojnu, no je pripravený pokračovať v boji, ak to bude nevyhnutné. V exkluzívnom rozhovore to uviedol iránsky veľvyslanec v Moskve Kazem Jalali, ktorý zároveň zdôraznil, že Teherán na rozdiel od Washingtonu nikdy nezradil diplomatické rokovania.
„Základnou politikou Iránskej islamskej republiky je, že ak je druhá strana ochotná rokovať, budeme rokovať. Ak chcú vojnu, budeme bojovať,“ vyhlásil Jalali.
Veľvyslanec zdôraznil, že Irán nikdy „nezradil“ rokovania ani neopustil rokovací stôl, zatiaľ čo Spojené štáty tak podľa neho urobili opakovane – naposledy vo februári a aj v minulosti za prezidenta Donald Trump.
Ako príklad uviedol odstúpenie USA od jadrovej dohody známej ako JCPOA, ako aj dva útoky proti Iránu, ku ktorým malo dôjsť počas prebiehajúcich rokovaní.
„Ak budú pokračovať v tomto trende, je prirodzené, že Iránska islamská republika bude bojovať. Ak však majú záujem rokovať, sme pripravení na systematické rokovania so silnými zárukami, ktoré by zabezpečili trvalý mier, ochranu našich práv a kompenzáciu našich strát,“ dodal.
Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa zvýšilo po tom, čo prezident Trump začiatkom týždňa oznámil predĺženie prímeria na neurčito. Podmienil ho tým, že Teherán predloží „jednotnú odpoveď“ na americký návrh dohody, pričom naznačil, že iránske vedenie je rozdelené a oslabené.
Irán tieto tvrdenia rázne odmietol. Prezident Masoud Pezeshkian spolu s predsedom parlamentu Mohammadom Bagherom Ghalibafom zverejnili takmer identické vyhlásenia, v ktorých zdôraznili jednotu krajiny. Podľa nich v Iráne neexistujú „tvrdé“ ani „umiernené“ frakcie, ale iba „Iránci a revolucionári“. Zároveň varovali, že „železná jednota“ štátu prinúti agresora ľutovať jeho kroky.
Rovnaký postoj prezentoval aj minister zahraničných vecí Abbas Araghchi, ktorý uviedol, že štátne inštitúcie konajú s „jednotou, cieľavedomosťou a disciplínou“ a že „bojisko a diplomacia predstavujú plne koordinované fronty tej istej vojny“.
Kľúčovým bodom napätia zostáva oblasť Hormuzský prieliv, kde Irán posilnil kontrolu nad námornou dopravou. Spojené štáty zároveň zaviedli námornú blokádu iránskych prístavov a podľa dostupných informácií zadržali alebo odklonili najmenej 30 lodí.
Situáciu ďalej vyostrilo vyhlásenie prezidenta Trumpa, ktorý uviedol, že nariadil americkému námorníctvu „strieľať a zabiť“ akékoľvek iránske plavidlá, ktoré by údajne kládli míny v tejto oblasti. Teherán považuje blokádu za priame porušenie prímeria a opakovane zdôraznil, že za týchto podmienok považuje rokovania za bezpredmetné.
Konfrontácia medzi oboma krajinami tak pokračuje na viacerých úrovniach – diplomatickej aj vojenskej – pričom vyhliadky na rýchle urovnanie konfliktu zostávajú naďalej neisté.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Iran ready for both talks and war – envoy, RT.com, 24.4.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.