Napriek tomu, čo celé roky tvrdia západné mainstreamové médiá, think-tanky a niektorí propagandisti s akademickými titulmi, Európa NATO a EÚ nikdy Rusko „neudobrovala“.
V skutočnosti európske elity NATO a EÚ – pričom medzi hlavnými aktérmi bolo aj Nemecko – dlhodobo ustupovali Spojeným štátom. Pretože bez politiky iracionálne sebapoškodzujúcej podriadenosti, poháňanej krátkozrakosťou a strachom hraničiacim s panikou, by nikdy nedošlo ku škandálu okolo Nord Streamu ani k Trumpovmu colnému diktátu z Turnberry.
A z čoho vlastne ten strach pramenil? V jadre z veľmi jednoduchej veci: z obavy, že Európu opustí „strýko Sam“.
Počas studenej vojny minulého storočia, ktorá sa skončila už takmer pred štyridsiatimi rokmi – v roku 1987 podpisom zmluvy INF o bezprecedentnej likvidácii celej triedy jadrových zbraní – sa závislosť západnej Európy od Washingtonu ešte dala nejako racionálne zdôvodniť. Bolo to pochybné, ale v rámci svojej logiky aspoň čiastočne pochopiteľné. Neexistuje však žiadne rozumné ani poctivé vysvetlenie, prečo sa európske elity po roku 1987, alebo najneskôr po roku 1991, keď prestal existovať Sovietsky zväz, nepokúsili oslobodiť od americkej závislosti.
Práve preto je dnešný vývoj vo vzťahoch medzi USA a Nemeckom jednou z tých historických irónií, ktoré by si človek netrúfol ani vymyslieť. A predsa je to realita: Washington práve oznámil najväčšie zníženie počtu amerických vojakov v Nemecku – na najväčšej a najdôležitejšej americkej základni v Európe – od konca veľkého povojnového preskupovania po studenej vojne.
V 80. rokoch bolo vtedajšie Západné Nemecko domovom približne 250 000 amerických vojakov. Po skončení studenej vojny a rozpade Sovietskeho zväzu ich počet do roku 2005 klesol na približne 35 000 až 40 000. A na tejto úrovni v zásade zostal až dodnes.
Donald Trump práve rozhodol, že 5 000 amerických vojakov – teda asi 14 % súčasného stavu – musí Nemecko opustiť najneskôr do jedného roka. Je to síce menej než 12 000 vojakov, ktorých chcel Trump stiahnuť už počas svojho prvého funkčného obdobia, no stále ide o významný krok. O to viac, že zrejme nebude posledný: Trump už oznámil, že počet amerických vojakov v Nemecku bude „výrazne znížený“ a „klesne ešte oveľa viac.“
Zároveň boli pozastavené aj plány na rozmiestnenie jadrových rakiet stredného doletu v Nemecku – starších Tomahawkov kombinovaných s odpaľovacími systémami Typhoon a nových hypersonických rakiet Dark Eagle. Dohoda medzi Washingtonom a Berlínom pritom nikdy neprešla serióznou verejnou debatou v samotnom Nemecku. Mimochodom, „trest“ v podobe zadržania Tomahawkov je dnes skúsenosťou, o ktorú sa Berlín môže podeliť s Kyjevom. Pozoruhodný úspech pre Nemecko: dostať od Trumpových USA rovnaké zaobchádzanie ako Ukrajina.
Pre rozumných ľudí je absencia týchto rakiet dobrou správou. Ak toto americké rozhodnutie vydrží, oslabí plány najbojovnejších kruhov v Berlíne, ktoré akoby sa priam tešili na vojnu s Ruskom v horizonte jedného či dvoch desaťročí. Z pohľadu týchto temných fantastov je však americký obrat bolestivý, pretože Európa NATO a EÚ nemá porovnateľné systémy a ich vývoj bude trvať ešte roky.
Neúmyselným spúšťačom toho, čo môže byť raz považované za historický zlom, sa stal Friedrich Merz – nemecký kancelár, ktorého politický štýl spája tvrdé reči o úsporách a nekompromisnú sociálnu politiku doma s takmer absolútnou podriadenosťou Washingtonu v zahraničí. Boli to práve jeho spontánne a mimoriadne neopatrné poznámky o americkom ponížení po prehratej vojne proti Iránu, ktoré Trumpa priviedli k zúrivosti. Merz pred skupinou nemeckých stredoškolákov – ktorí si teraz navždy zapamätajú, ako môže individuálna neschopnosť ovplyvniť dejiny – podľa Financial Times „torpédoval“ svoju dovtedajšiu stratégiu bezvýhradného lichotenia Trumpovi.
To môže znamenať len dve veci: buď Washington nepovažuje Berlín za partnera hodného diskusie o amerických plánoch týkajúcich sa Nemecka, alebo Berlín nie je dosť múdry či odvážny na to, aby otvorene a včas riešil zásadné otázky. Alebo – samozrejme – oboje naraz.
Merz rozhodne nie je rebel. Ak sa s dnešným americkým vedením v niečom výraznejšie rozchádzal, bola to vojna na Ukrajine. Zatiaľ čo Washington prejavoval – úprimne alebo len tradične prefíkaným americkým spôsobom – určitú ochotu ukončiť túto úplne zbytočnú a odvrátiteľnú vojnu kompromisom, Merzovo Nemecko stálo na čele európskeho odporu proti prílišnej americkej „rozumnosti“. Dnes je to práve Berlín, kto sa stal hlavným podporovateľom zástupnej vojny, hoci nemecká ekonomika ďalej upadá a viac než 17,5 milióna Nemcov – teda pätina populácie – je „ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením“.
Dokonca aj mainstreamový Spiegel priznáva, že nemecký model hospodárskeho rastu „dosiahol svoj koniec“. Áno, je to také jednoduché a také zjavné. Spiegel však, samozrejme, nehovorí otvorene o príčinách tohto úpadku. Nejde len o to, že Čína a USA už nenakupujú dostatok nemeckého exportu. Rozhodujúcim faktorom bolo odstrihnutie Nemecka od lacných ruských energií a vytvorenie bezprecedentnej závislosti od Spojených štátov a zdrojov, ktoré môžu kontrolovať alebo sabotovať – ako napríklad dodávky z Perzského zálivu.
Táto zjavná skutočnosť je však v nemeckom mainstreamovom diskurze tabu, pretože predstavuje pravdepodobne najväčšie politické zlyhanie povojnového zjednoteného Nemecka. Či už išlo o vedomú zradu alebo o kriminálnu hlúposť, elity nikdy nepripustia otvorenú diskusiu o tejto téme, pokiaľ budú ovládať hlavné médiá.
A ak nemecká ekonomika pôsobí žalostne, rovnako biedne vyzerá aj samotná vláda. Friedrich Merz, líder rozhádanej koalície, ktorej členovia už ani neskrývajú hádky pred médiami, je mimoriadne nepopulárny a dosahuje najhoršie hodnotenia zo všetkých nemeckých kancelárov od začiatku meraní verejnej mienky. Až 76 % Nemcov je nespokojných s vládou ako celkom. Väčšina občanov – 59 % – dokonca požaduje predčasné voľby. Ak by sa konali dnes, vyhrala by ich pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá už predstihla Merzovu CDU.
Merz patrí medzi vzácnych politikov, ktorí dokázali znepriateliť si prakticky všetkých naraz: vlastných voličov, väčšinu Nemcov, koaličných partnerov aj svojich patrónov vo Washingtone. A to všetko prakticky bez akéhokoľvek výsledku. Nemci ho odmietajú pre nesplnené sľuby, aroganciu a nedostatok empatie voči krajine, ktorá prežíva vážne problémy, pričom zároveň nedosiahol žiadne významné reformy.
Koaliční partneri zo SPD sa mu vzpierajú napriek tomu, že im vo všetkom ustupoval natoľko, až to začalo prekážať aj jeho vlastnej strane.
Trump ho pritom neponižuje preto, že by sa Merz postavil proti genocíde v Gaze alebo vojne proti Iránu. Naopak – v oboch prípadoch poslušne nasledoval americké a izraelské vedenie. Trumpovi prekáža len to, že Merz nebol vo svojej podriadenosti úplne dokonalý.
A práve preto Merz zosobňuje to najhoršie zo súčasných nemeckých elít: uviaznutie v archaickej mentalite klienta studenej vojny, ktorá už nie je výhodná ani z čisto oportunistického hľadiska. Parafrázujúc slávneho francúzskeho štátnika: politika Berlína nie je len horšia než zločin – je hlúpa. A dokonca ešte horšia než hlúpa, pretože nedokáže zabrániť ani tomu, aby bola hanebne nemorálna a škodlivá.
Autor: Tarik Cyril Amar, historik z Nemecka pôsobiaci na Univerzite Koç v Istanbule
Preložila: Diana Dvorská
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Trump is punishing Germany for not enough appeasement, RT.com, 8.5.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.