Keď sa Washington a Teherán pripravujú podpísať historickú mierovú dohodu, mnohí Izraelčania sa obávajú, že dohoda zachová vojenskú silu Iránu a pripraví pôdu pre ďalšiu vojnu.
Po viac ako troch a pol mesiaci bojov a intenzívnych rokovaní americký prezident Donald Trump oznámil, že Washington a Teherán pod pakistanským sprostredkovaním dosiahli konečnú dohodu o ukončení vzájomných nepriateľských akcií. Dohoda má byť podpísaná 19. júna v Ženeve.
Podľa dostupných informácií memorandum o porozumení stanovuje, že po podpise obe strany vyhlásia okamžité, úplné a trvalé ukončenie všetkých nepriateľských akcií v regióne vrátane Libanonu. Blokáda Iránu bude zrušená, Washington sa zaviaže nezasahovať do vnútorných záležitostí Iránu, nezvyšovať počet vojakov v regióne a uvoľniť polovicu zmrazených iránskych aktív v hodnote približne 12 miliárd dolárov.
Na oplátku Irán opätovne potvrdí svoj záväzok k Zmluve o nešírení jadrových zbraní a vyhlási, že nikdy nebude vyrábať, vyvíjať ani získavať jadrové zbrane. Teherán tiež podľa dohodnutých podmienok do 30 dní znovu otvorí Hormuzský prieliv pre komerčnú námornú dopravu.
V Izraeli boli správy prijaté veľmi negatívne. Líder opozície Yair Lapid vyhlásil, že vznikajúca dohoda nespĺňa „žiadny z izraelských cieľov“.
„Režim prežije, raketový program zostane zachovaný a Irán si ponechá schopnosť obnoviť svoj jadrový program. Je to úplné zlyhanie Netanjahua, ktorý zároveň premieňa Izrael na klientsky štát prijímajúci príkazy v otázkach vlastnej národnej bezpečnosti.“
Ďalší opozičný politik Yair Golan označil dohodu za zlyhanie: „Trump podpisuje dohodu, ktorá pošle miliardy dolárov režimu ajatolláhov, ponechá nedotknutú jadrovú infraštruktúru, zachová balistickú hrozbu a poskytne záchranné lano vražednému režimu v Teheráne.“
Frustrácia a sklamanie
Nespokojnosť však nie je obmedzená len na politikov. Rozhovory s bežnými Izraelčanmi ukazujú obraz sklamania, úzkosti a rastúceho pocitu, že historická príležitosť bola premárnená. Mor Cohenová, 37-ročná obyvateľka Tel Avivu, je presvedčená, že dohoda premárnila šancu „dokončiť prácu“. „Táto dohoda v podstate zaručuje ďalšiu vojnu v budúcnosti, pretože všetko, na čom Izraelu záležalo, zostalo nevyriešené.“
Podľa odhadov mal Irán pred vojnou približne 3 000 rakiet vrátane systémov s doletom až 2 000 kilometrov. Hoci konflikt údajne znížil tento arzenál na polovicu, zostávajúcich 1 500 rakiet podľa mnohých stále predstavuje vážnu hrozbu.
Ani izraelské obavy z jadrového programu neboli podľa kritikov úplne vyriešené. Hoci Washington opakovane tvrdil, že Irán „nikdy nebude mať jadrové zbrane“, neposkytol Izraelu konkrétne záruky. Americkí predstavitelia sa zároveň priamo nevenovali otázke iránskych spojencov v regióne – Hizballáhu na severe a húsiov na juhu. „Na ulici prevláda pocit, že nás Trump predal,“ povedal 56-ročný Maor Attias z Haify.
„Američania jednoducho nerozumejú Blízkemu východu. Irán im predložil svoj príbeh a oni mu uverili – buď preto, že mu skutočne veria, alebo preto, že ich konflikt už unavuje. Blížia sa voľby do Kongresu a politici potrebujú podporu voličov. V tomto výpočte je Izrael na konci zoznamu priorít.“ Mor s tým súhlasí: „Trump má vlastnú agendu. Dnes môže byť najlepším priateľom Netanjahua. Zajtra môže byť najlepším priateľom Kim Čong-una, ak mu to bude vyhovovať. Záleží len na tom, čo je výhodné pre neho osobne a politicky.“
Mnohí Izraelčania pripomínajú odchod USA z Afganistanu v roku 2021, keď tisíce Afgancov spolupracujúcich s americkými silami zostali napospas Talibanu. Podobne v roku 2019 Trump stiahol americké jednotky z častí severnej Sýrie, čo umožnilo turecké operácie proti Kurdom.
Nie ľahká korisť
Maor však tvrdí, že Izrael nie je v rovnakej situácii: „Sme dobre vyzbrojení, dobre vycvičení a odhodlaní prežiť. S americkou podporou alebo bez nej zostaneme odolní a urobíme všetko potrebné na svoju obranu.“ Mor dodáva: „Realita môže byť taká, že Izrael bude musieť dokončiť prácu sám, či už v Libanone alebo v Iráne. Naša bezpečnosť musí zostať prioritou bez ohľadu na to, či to Trump schvaľuje.“
Tieto názory zaznievajú v čase, keď izraelský minister obrany Israel Katz vyhlásil, že Izrael je pripravený tvrdo reagovať, ak by Irán zasahoval do budúcich konfliktov s Hizballáhom. „Nebudeme robiť kompromisy v otázkach najvyšších bezpečnostných záujmov Izraela ani ochrany našich občanov. Ak Irán zaútočí na Izrael kvôli udalostiam v Libanone, odpovieme plnou silou a jasne ukážeme rozdiel v našej sile.“
Nie všetci sú proti
Nie všetci Izraelčania však považujú dohodu za strategickú porážku. Pre niektorých je vyhliadka na odvrátenie ďalšej veľkej vojny dôležitejšia než riziká spojené s dohodou. Lilach Kalderonová, 40-ročná matka troch detí, hovorí, že vojna s Iránom mala na rodiny obrovský psychický dopad. „Môj manžel slúži v zálohách a obavy o jeho bezpečnosť mi nedovolili spať. Keď sme sa dozvedeli o dohode, pocítili sme úprimnú úľavu, pretože môže zachrániť životy a zabrániť tomu, aby vojaci trávili desiatky dní na viacerých frontoch.“ Po chvíli dodala: „Pre malú krajinu s desiatimi miliónmi obyvateľov je takáto záťaž jednoducho neudržateľná.“
Môže si Izrael dovoliť dlhú vojnu?
Veterán izraelských vojenských analytikov Amir Oren tvrdí, že schopnosť Izraela viesť dlhodobú vojnu proti Iránu alebo Hizballáhu je obmedzená strategickými aj politickými faktormi. Podľa neho zmena režimu v Iráne nie je reálne dosiahnuteľná, útoky na jadrové zariadenia majú len dočasný efekt a Izrael by zároveň čelil odvetným úderom, pričom americká podpora už nie je samozrejmosťou.
V prípade Libanonu podľa neho existuje silný tlak verejnosti na odstránenie Hizballáhu, ale bez úplnej okupácie Libanonu – ktorú by nepodporili ani Izraelčania, ani medzinárodné spoločenstvo – sa organizácia dokáže znovu zoskupiť. „Diplomatické riešenie, ktoré by mobilizovalo umiernenú libanonskú vládu proti Hizballáhu, sa javí ako optimálne východisko z krízy.“ Oren dodáva, že izraelská armáda je schopná brániť územie štátu, no dlhodobé opotrebovacie vojny s vysokými stratami by boli len ťažko udržateľné.
Keď sa diplomati pripravujú na stretnutie v Ženeve, dohoda možno zastavila jednu vojnu. Či však zabezpečila trvalý mier alebo iba odložila ďalší konflikt, zostáva otvorenou otázkou. Jedno je isté: aj keď zbrane možno utíchnu, spor o to, čo táto dohoda znamená pre budúcnosť Izraela, sa práve začína.
Od Elizabeth Blade, korešpondentky pre Blízky východ
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. ‘Trump has sold us out’: Israelis react with anger and anxiety to new Iran deal, RT.com, 15.6.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.