Maďarsko zabránilo pokusu o urýchlenie prístupového procesu Ukrajiny do Európskej únie. Zároveň sa naplno ukázali rastúce rozpory medzi členskými štátmi v otázke ďalšieho prístupu k Rusku a možností obnovenia diplomatických kontaktov s Moskvou.
Maďarský premiér Peter Magyar po skončení štvrtkového summitu Európskej rady v Bruseli uviedol, že rokovania o Ukrajine patrili k najspornejším bodom programu. Podľa jeho slov trvala diskusia viac než štyri hodiny a záverečný text sa podarilo schváliť až po výrazných úpravách, ktoré navrhla Budapešť.
„Vyhlásenie bolo na základe maďarského návrhu významne prepracované,“ napísal Magyar na sociálnej sieti Facebook. Dodal, že z dokumentu bola na poslednú chvíľu odstránená pasáž vyzývajúca na urýchlenie prístupového procesu Ukrajiny do Európskej únie.
Kyjev dlhodobo požaduje zrýchlený vstup do Únie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyhlásil, že jeho krajina by sa mala stať plnoprávnym členom Európskej únie najneskôr do roku 2027. Tento termín však naráža na odpor viacerých členských štátov.
Hoci záverečné dokumenty summitu naďalej potvrdzujú podporu budúceho členstva Ukrajiny v EÚ, podľa médií sa z textu vytratila výzva, aby Brusel čo najskôr pristúpil k ďalším fázam prístupového procesu.
Magyar už v minulosti upozornil, že vstup Ukrajiny do Európskej únie môže trvať desať až pätnásť rokov. Budapešť zároveň podmieňuje ďalší pokrok v rokovaniach postavením maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti. Maďarsko takisto naďalej odmieta dodávať Ukrajine zbrane.
Spor o komunikáciu s Moskvou
Napätie na summite sa netýkalo iba Ukrajiny. Podľa informácií portálu Politico sa medzi lídrami členských štátov rozvinul ostrý spor aj o možnosť obnovenia komunikačných kanálov s Ruskom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz mali kritizovať predstaviteľov Európskej únie, ktorí podporujú opätovné nadviazanie kontaktov s Moskvou.
Terčom kritiky sa podľa zdrojov portálu stal najmä predseda Európskej rady António Costa a jeho tím. Tí mali v poslednom období kontaktovať ruských predstaviteľov s cieľom vytvoriť komunikačný kanál pre prípad obnovenia mierových rokovaní o Ukrajine.
Viacerí európski lídri sa však za Costu postavili. Na druhej strane Francúzsko, Nemecko, Estónsko, Dánsko a ďalšie krajiny odmietajú priame kontakty s Moskvou a presadzujú pokračovanie sankčného tlaku, ako aj ďalšiu vojenskú a finančnú podporu Kyjevu.
Rozpory medzi členskými štátmi tak čoraz výraznejšie odhaľujú dve odlišné línie v rámci Európskej únie. Kým jedna skupina krajín považuje diplomaciu za nevyhnutnú súčasť budúceho riešenia konfliktu, druhá trvá na pokračovaní politiky izolácie Ruska.
Náklady na podporu Kyjeva rastú
Popri politických sporoch rastú aj finančné náklady spojené s podporou Ukrajiny. Denník The Wall Street Journal nedávno informoval, že Kyjev môže v roku 2027 potrebovať ďalších 19 miliárd eur, a to napriek tomu, že Európska únia už schválila úverový balík vo výške 90 miliárd eur.
Brusel zároveň pokračuje v posilňovaní vlastných obranných kapacít. Európski lídri presadzujú vyššie výdavky na obranu, rozšírenie výroby zbraní a dlhodobé bezpečnostné záväzky, ktoré majú podľa nich reagovať na potenciálne bezpečnostné riziká vyplývajúce z ruskej politiky.
Moskva tieto obvinenia dlhodobo odmieta. Ruské vedenie opakovane tvrdí, že nemá v úmysle zaútočiť na žiadny štát, pokiaľ samo nebude napadnuté. Zároveň obviňuje Brusel z toho, že Európska únia sa postupne vzdialila svojmu pôvodnému ekonomickému poslaniu a mení sa na politický a vojenský blok orientovaný proti Rusku.
Výsledky bruselského summitu tak ukázali, že napriek deklarovanej jednote sa v Európskej únii prehlbujú rozdiely nielen v otázke budúcnosti Ukrajiny, ale aj v pohľade na ďalšie vzťahy s Ruskom. Tieto rozpory môžu v nasledujúcich mesiacoch výrazne ovplyvniť smerovanie európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Hungary blocks EU’s Ukraine fast track plan as bloc splits on Russia, RT.com, 19.6.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.