Bežne účty domácností sú „napratané“ desiatkami miliárd eur, ktoré z dôvodu inflácie sú znehodnocované. Pod obsahom tohto pojmu treba rozumieť len to, že čo sme kúpili dnes, si za rovnakú sumu kúpime v budúcnosti menej. Aby k tomu nedochádzalo je potrebné dočasne voľné peniaze ochrániť investovaním len tam, kde úroky alebo výnosy z nich budú vyššie ako miera inflácie. Jedna z možností sú terminované účty, na ktorých sú peniaze do 100 tisíc eur chránené v prípade ich nedostupnosti Fondom ochrany vkladov. V tejto súvislosti treba povedať, že percento vkladu na termínovanom účte nie je nikdy vyššie ako miera inflácie a aké bude závisí od splnenia celého radu obchodných podmienok v komerčnej banke. Vo všeobecností platí, že percento úroku závisí aj od percenta základnej úrokovej sadzby ECB, ktoré sa nedávno zvyšovalo na 2,25 percenta. Čo sa nám však „nepáči“, že komerčné banky pri zvýšení základnej úrokovej sadzby najprv zvyšujú úroky na úvery vrátane hypoték, po čase aj na vklady, ale vždy o menej desatín percent ako sa zvýšili úroky na pôžičky. Tento mechanizmus sa pokladá za „slabinu“ menovej politiky centrálnych bank, keďže nevedia „donútiť“ banku aby v mechanizme zvyšovania úrokovej sadzby sa postupovalo konzistentne.
Úroky na termínovaných účtoch sa začali zvyšovať
O peniaze občanov „ležiace ľadom“ v komerčných bankách začínajú mať čoraz väčší záujem aj inštitúcie Európskej komisie, ktoré by ich chceli využiť aj pre financovanie európskeho rozpočtu a investovania na európskych kapitálových trhoch. Či to je dôvod prečo komerčné banky na Slovensku začali výraznejšie zvyšovať úrokové sadzby, nebudeme špekulovať a tak sa pozrieme čo nám dnes niektoré z nich ponúkajú. Vo všeobecnosti sa tvrdilo, že ktorá banka ich ponuka vyššie súvisí s dostatkom alebo nedostatkom ich peňažného kapitálu. Niektoré ich ponúkajú za 3 aj 3,2 percenta ročne za podmienky zriadenia bežného účtu, alebo na viac ako 12 mesačnú dobu uloženia, iné stále pod 2 percenta ročné, čo pre väčšinu z nás pokladané za nízke, čo môže súvisieť aj s tým, že nedávno sa komerčné banky na Slovensku vyjadrili, že peniaze od občanov nepotrebujú.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.