Podniky urýchľujú automatizáciu, no mnohým pracovníkom neposkytujú rekvalifikáciu, jasné informácie ani záruky potrebné na prispôsobenie sa novým podmienkam
Nová rozsiahla štúdia o globálnej pracovnej sile naznačuje, že slovo „úzkosť“ najlepšie vystihuje stav, ako dnes mnohí zamestnanci vnímajú svoju kariéru, budúcnosť a nástup umelej inteligencie, ktorá podľa nich môže zásadne zmeniť trh práce.
Lekári, právnici, účtovníci aj administratívni pracovníci si čoraz častejšie kladú rovnakú otázku: nahradí ich raz stroj a čo môžu urobiť, aby sa na takúto budúcnosť pripravili?
Podľa správy ADP Research, zverejnenej tento mesiac, iba 22 % pracovníkov na celom svete jednoznačne verí, že ich pracovné miesto nie je ohrozené zánikom. Výsledky vychádzajú z jedného z najväčších prieskumov pracovnej sily, do ktorého sa zapojilo viac ako 39 000 zamestnancov z 36 krajín.
Ďalší prieskum spoločnosti Ipsos, realizovaný v spolupráci s organizáciou Epoch AI, ukázal, že polovica dospelých Američanov použila umelú inteligenciu počas posledného týždňa na pracovné alebo súkromné účely. Zároveň pätina zamestnancov pracujúcich na plný úväzok uviedla, že AI už prevzala časť ich pracovných úloh.
Autor preto tvrdí, že obavy zamestnancov z umelej inteligencie nemožno považovať za prekvapujúce. Ľudia od Singapuru až po Spojené štáty sa snažia pochopiť, čo technologické zmeny prinesú ich budúcnosti, pričom podľa neho ich správanie zamestnávateľov príliš neupokojuje. Firemný sektor podľa autora nedokázal presvedčiť pracovníkov, aby prijali nástup AI bez obáv.
Hlavná ekonómka ADP Nela Richardsonová uviedla, že napriek historicky nízkej nezamestnanosti a stabilnému hospodárskemu rastu údaje odhaľujú rozsiahly pocit pracovnej neistoty po celom svete.
Časopis Fortune označil správu Today at Work 2026, založenú na odpovediach zozbieraných koncom leta 2025, za obraz globálnej pracovnej sily uprostred technologických zmien, demografických otrasov a hlbokej neistoty. Podľa magazínu najviac zasahuje pracovníkov na najnižších pozíciách.
Zo zamestnancov tvoriacich väčšinu pracovnej sily vo firmách iba 18 % verí, že ich pracovné miesto je bezpečné. Medzi vedúcimi pracovníkmi prvej úrovne je to 21 %, medzi stredným manažmentom 23 %, vo vyššom manažmente 31 % a medzi vrcholovými manažérmi 35 %.
Podľa autora údaje naznačujú, že čím vyššie sa človek nachádza vo firemnej hierarchii, tým menej sa obáva o svoje zamestnanie. Aj medzi vrcholovými manažérmi však pocit istoty vyjadrila len približne tretina respondentov.
Výrazné rozdiely sa ukázali aj medzi jednotlivými krajinami. V Japonsku, ktoré je známe silnou firemnou kultúrou, verilo v bezpečnosť svojho pracovného miesta iba 5 % opýtaných, čo predstavovalo najnižší výsledok zo všetkých skúmaných štátov. Naopak, najvyššiu mieru istoty zaznamenali v Nigérii, kde ju uviedlo 38 % respondentov. V Spojených štátoch dosiahol tento podiel 28 %.
Najoptimistickejší boli podľa prieskumu mladí ľudia vo veku 18 až 26 rokov. Takmer 29 % z nich verí, že disponuje potrebnými schopnosťami na úspech v budúcnosti.
Naopak, medzi pracovníkmi vo veku 55 až 64 rokov malo rovnaký pocit iba 18 % respondentov a len 12 % verilo, že ich zamestnávateľ investuje do rozvoja ich schopností.
Len pätina mladých zamestnancov zároveň očakáva, že umelá inteligencia bude mať počas nasledujúceho roka pozitívny vplyv na ich prácu. Vo vekovej skupine 55 až 64 rokov tento podiel klesol na 10 %.
Výskumníci z ADP sa domnievajú, že súčasnú mieru neistoty možno zmierniť lepším vedením firiem. Zamestnanci, ktorí mali pocit, že ich nadriadení investujú do rozvoja ich schopností, pociťovali vysokú pracovnú istotu 5,3-krát častejšie než ostatní.
Richardsonová uviedla, že mladší pracovníci sú prirodzene optimistickejší, zatiaľ čo starší častejšie hovoria o finančných problémoch, nižšej produktivite aj menšom pracovnom nasadení, hoci spravidla zarábajú viac.
Prieskum zároveň poukázal na problém nízkej angažovanosti zamestnancov. V roku 2025 bolo podľa ADP plne zapojených do svojej práce iba 19 % pracovníkov, čo je rovnaký výsledok ako rok predtým. Znamená to, že približne štyria z piatich zamestnancov nepracujú s maximálnym nasadením.
Medzi pracovníkmi, ktorí cítili, že do nich zamestnávateľ investuje, bolo plne angažovaných 53 % respondentov. U tých, ktorí takýto pocit nemali, to bolo iba 12 %.
Zamestnanci, ktorí vo svojej práci nachádzajú zmysel, sú podľa štúdie 12,5-krát viac motivovaní než tí, ktorí ju vnímajú len ako zdroj príjmu.
„Zvyšovanie kvalifikácie nie je len stratégiou. Je to uistenie. Je to dohoda o dôvere medzi zamestnávateľom a zamestnancom,“ uviedla Richardsonová.
Práve dôvera medzi firmami a ich pracovníkmi dnes výrazne chýba. Zavádzanie umelej inteligencie môže prísť kedykoľvek a často bez dostatočného predstihu, čo vytvára zbytočný pocit neistoty na pracovisku.
Podľa autora zamestnanci potrebujú mať istotu, že spoločnosti investujú nielen miliardy dolárov do umelej inteligencie, ale aj do rozvoja ľudí. Len v takom prípade bude prechod do éry AI menej bolestivý pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Autor komentára: Robert Bridge je americký spisovateľ a novinár. Napísal knihu „Polnoc v americkom impériu“ o tom, ako korporácie a ich politickí služobníci ničia americký sen.
Preložil: Alex Richter
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Corporations are not preparing their workers for an AI tsunami, RT, 13.7.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.