Irán vyzval krajiny po celom svete, aby neposkytovali podporu Spojeným štátom vo vojne proti Iránu. Zároveň varoval, že každá krajina, ktorá sa zapojí do podpory amerických vojenských operácií, sa stane legitímnym cieľom iránskej odvety.
Spojené štáty a Irán si už dva týždne vymieňajú vzájomné útoky po tom, ako sa začiatkom mesiaca zrútilo dočasné prímerie. Pentagón sa pri svojich operáciách zameriava predovšetkým na ciele v južnom a strednom Iráne, zatiaľ čo Teherán útočí na americké vojenské základne v krajinách Blízkeho východu. Obnovené boje zároveň narušili lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv a viaceré obchodné lode boli počas konfliktu zasiahnuté.
Hovorca Iránskych revolučných gárd (IRGC), brigádny generál Hosejn Mohebbi, varoval všetky krajiny pred podporou amerických vojenských operácií. „Akákoľvek krajina – či už Británia, štáty Perzského zálivu alebo iné – ktorá podporí Spojené štáty v tejto vojne, stane sa naším legitímnym cieľom,“ vyhlásil Mohebbi v sobotu. „Americké strategické bombardéry B-1 nedávno využili letecké základne vo Veľkej Británii. Ak budú spolupracovať, stanú sa pre nás jednoznačnými a legitímnymi cieľmi,“ dodal.
Podľa článku sa Spojené kráľovstvo začiatkom roka stalo jedným z hlavných logistických uzlov pre americko-izraelské operácie proti Iránu. Zároveň sa uvádza, že Londýn pred prvými útokmi odmietol poskytnúť prístup na svoje základne, čo podľa článku ešte viac vyostrilo vzťahy medzi vtedajším britským premiérom Keirom Starmerom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý verejne kritizoval nedostatočnú podporu zo strany blízkeho spojenca.
Podobné varovanie vyslovil aj podpredseda iránskeho parlamentu Alí Nikzád. „Každá krajina, ktorá sa stane východiskovým bodom agresie proti našej krajine, sa bezpochyby stane legitímnym cieľom iránskych ozbrojených síl,“ vyhlásil počas parlamentného zasadnutia. Nikzád zároveň uviedol, že Irán dlhé roky toleroval rôzne kroky európskych vlád. Osobitne varoval novú vládu Spojeného kráľovstva a vládu Ukrajiny, aby sa „nestali pešiakmi Spojených štátov“ a nezapájali sa do konfliktu, ktorý sa ich netýka.
Zmienka o Ukrajine súvisí s incidentom z tohto víkendu, keď ukrajinské sily zaútočili na iránsku obchodnú loď v Kaspickom mori. Podľa článku pri útoku zahynul jeden človek a ďalší utrpel zranenia.
Kyjev útok potvrdil s tým, že cieľom boli „plavidlá využívané na prepravu vojenského nákladu spojeného s Iránom“ v oblasti Kaspického mora. Iránske ministerstvo zahraničných vecí útok odsúdilo s tým, že „hrozí ďalším rozšírením vojnového konfliktu“ a varovalo pred možnou odvetou za podľa jeho slov „bezohľadný“ útok.
Pomohlo Rusko Iránu pri zameriavaní cieľov CIA v krajinách Perzského zálivu?
Objavili sa správy, že Rusko mohlo poskytnúť Iránu spravodajskú podporu pri útokoch na americké ciele na Blízkom východe.
Keď sa vo štvrtok v Manile na okraj summitu krajín juhovýchodnej Ázie stretli americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, oficiálnou témou rokovaní bola vojna na Ukrajine. Stretnutie sa však uskutočnilo v čase, keď sa objavili nové správy naznačujúce, že Rusko mohlo zohrávať aktívnejšiu úlohu pri iránskych útokoch na americké vojenské objekty na Blízkom východe, než doteraz verejne priznalo.
Správy o útokoch na objekty CIA
Prvé informácie o tom, že Irán útočí na objekty využívané americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA), sa objavili už v prvých dňoch vojny medzi USA, Izraelom a Iránom. Tri dni po vypuknutí konfliktu denník The Washington Post informoval s odvolaním sa na dva informované zdroje, že terčom útoku sa stala stanica CIA na americkom veľvyslanectve v Rijáde.
O niekoľko dní neskôr televízia CNN s odvolaním sa na americké spravodajské zdroje uviedla, že Moskva pomáha Teheránu lokalizovať americký vojenský personál a lietadlá v oblasti Perzského zálivu. Agentúra Reuters následne informovala, že útoky iránskych bezpilotných lietadiel na objekty CIA – najmä na americké veľvyslanectvo v Saudskej Arábii – viedli americké spravodajské služby k preverovaniu možného zapojenia Ruska. Dôvodom bola mimoriadna presnosť a účinnosť útokov, ktorá podľa zdrojov mohla naznačovať externú pomoc.
Mohlo Rusko pomáhať?
Nicole Grajewskiová, odborníčka na medzinárodné vzťahy z parížskej univerzity Sciences Po, označila možnosť ruskej pomoci za realistickú. Podľa nej boli niektoré iránske útoky technicky vyspelejšie než tie, ktoré Teherán uskutočnil v minulosti. Upozornila, že Irán nedisponuje rozsiahlymi satelitnými schopnosťami na vojenskej úrovni, akými disponuje Rusko. „V porovnaní s Ruskom nemá Irán dostatok vojenských satelitov ani na základné úlohy. Preto sa zdá pravdepodobné, že v tejto oblasti uzavrel určitú dohodu s Rusmi,“ uviedla. Zároveň však zdôraznila, že Irán má vlastné siete ľudskej rozviedky, ktoré bývajú často podceňované a zohrávajú významnú úlohu pri výbere cieľov.
Prehlbovanie rusko-iránskej spolupráce
Vojenská spolupráca medzi Moskvou a Teheránom sa v posledných rokoch výrazne prehĺbila. Hoci viacerí analytici označujú ich vzťah skôr za účelové partnerstvo namierené proti Západu než za plnohodnotné spojenectvo, Grajewskiová s tým nesúhlasí. Podľa nej obe krajiny vnímajú, že čelia podobným bezpečnostným hrozbám, a ich spolupráca sa od začiatku vojny na Ukrajine ešte viac zintenzívnila. Irán po vypuknutí konfliktu vo februári 2022, poskytol Moskve významnú vojenskú podporu vrátane bezpilotných lietadiel Šáhid a balistických rakiet Fateh-110. Minulý rok obe krajiny podpísali 20-ročnú Zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve, ktorá počíta s rozšírením obrannej spolupráce. Ruský námestník ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko však následne vyhlásil, že dohoda neznamená vytvorenie vojenskej aliancie ani záväzok vzájomnej vojenskej pomoci.
Navigačný systém Kometa-M
Podľa viacerých správ Rusko pomohlo Iránu zvýšiť presnosť dronov Šáhid-136 dodávkami navigačného systému Kometa-M, ktorý je odolný voči rušeniu signálu. V marci sa objavili informácie, že po neúspešnom iránskom útoku na britskú leteckú základňu na Cypre boli vo vraku jedného z dronov nájdené súčasti tohto systému. Rusko tieto tvrdenia odmietlo a článok denníka The Wall Street Journal, ktorý o tom informoval, označilo za „falošnú správu“.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ Has Russia helped Iran target CIA sites in the Gulf? Al Jazeera, 23.7.2026
2./ Nations aiding US to become ‘legitimate targets’ – Tehran, RT, 26.7.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.