Čo žiadajú francúzske Žlté vesty

Hnutiu žltých viest chýba pevná organizačná štruktúra a organizačný aparát. Svoj postup koordinuje na domácej pôde a so spriaznenými skupinami v zahraničí prostredníctvom sociálnych sietí. Decentralizovaná informačná činnosť hnutia má za následok, že na sociálnych sieťach koluje niekoľko verzií programovej charty. Vizuálne najprehľadnejšia bude asi heslovitá infografika s dvadsiatimi piatimi bodmi, rozdelenými do štyroch tematických okruhov.

Bežných Stredoeurópanov, ktorí ešte nemajú preprogramované myslenie, na ňom zaujme niekoľko zásadných požiadaviek, ktoré museli ultraglobalistického Macrona nadmieru vystrašiť. Žlté vesty v bode 22 volajú po okamžitom vystúpení zo Severoatlantického paktu. Nie po referende alebo po prípadnom odchode, ale natvrdo po vystúpení (vo francúzštine sortie imméddiate). Pripomeňme, že Francúzsko vystúpilo v roku 1966 za vlády prezidenta generála Charlesa de Gaulla z NATO, i keď „iba“ z vojenských, a nie aj politických štruktúr. Do košiara OTAN (francúzska skratka NATO) ho voviedol v apríli 2009 prezident Nicolas Sarkozy. Mierumilovné Žlté vesty sa vo svojom manifeste domáhajú aj toho, aby mala francúzska armáda zo zákona zakázané zúčastňovať sa na agresívnych vojnách.

Nemenšiu rozbušku pre politické vedenie v Paríži a eurokomisárov v Bruseli pripravili Žlté vesty v bode 9 s úderným jednoslovným názvom: FREXIT. Požiadavku odchodu z Európskej únie opierajú o výsledky plebiscitu z roku 2005. Poukazujú na potrebu znovuzískania politickej a hospodárskej zvrchovanosti štátu. Takmer 55 % účastníkov referenda z mája 2005 odmietlo jednotnú ústavu Európskej únie, čo eurokrati obišli vypracovaním Lisabonskej zmluvy, ktorá do referenda nešla a odobril ju parlament.

Žlté vesty si v bode 6 koncepčne posvietili na dlhové otroctvo. „Anulujme verejný dlh. Nie je už relevantný, pretože bol mnohonásobne splatený.“ Touto výzvou, ktorá zmrazuje finančnej oligarchii krv v žilách, narážajú na dlh kopiaci sa úrokmi z úrokov. Nepriamo poukazujú na starozákonný zvyk jubilee, t. j. jubilejný (milostivý) rok, obvykle každý päťdesiaty, keď sa, okrem iného, odpúšťali dlhy.

Štátnu pokladňu by podľa názoru predstaviteľov Hnutia žltých viest pomohlo plniť opätovné znárodnenie verejného majetku, akým bývali železnice, diaľnice, letiská, parkoviská atď. Aj táto požiadavka z bodu 11 pripravuje Macrona o spánok, pretože na rozpredaní štátneho a verejného majetku stojí a padá jeho neoliberálna hospodárska politika. Bod 5 obsahuje požiadavku rozkúskovať mamutie bankové konglomeráty, aby neboli viac také veľké a systémovo relevantné, že im štát naveky bude musieť vykrývať straty zo špekulácií.

…

Autor: Patrik Sloboda

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: