V Nemecku sa tradične cez veľkonočné sviatky konajú mierové pochody. Ich organizovanie má korene v časoch studenej vojny a jadrového zbrojenia. Vtedy sa ich zúčastňovali státisíce Nemcov, ba až milión, a protestovali napríklad proti rozmiestňovaniu amerických rakiet – Pershingov na území vtedajšieho západného Nemecka. Aj tento rok sa pochody uskutočnili od Berlína cez Hamburg až po Lipsko. No s podstatným rozdielom – účastníkov bolo niekde niekoľko stoviek, inde nanajvýš zopár tisíc.
Svet je už bezpečnejšie a spravodlivejšie miesto so zodpovednými vládami a slobodnými občanmi? Alebo sú ľudia pasívnejší, odovzdanejší, zmanipulovanejší a konzumom a pôžitkami zbavení zodpovednosti a uvažovania? Možno naopak, len neveria v pouličné sprievody a výzvy, a zmenu si predstavujú iným spôsobom. Pravdepodobne však platí každý kúsok z tejto mozaiky.
Tohtoročné veľkonočné mierové pochody v Nemecku reagovali na aktuálne dianie doma i vo svete. Na rozdiel od zinscenovaných protestov v slovenskej metropole pred ruskou ambasádou v súvislosti s Ukrajinou, vnímajú problematiku veľmocenského a štátneho násilia oveľa komplexnejšie. Neoznačujú jedného vinníka, zatiaľ čo druhému verne slúžia, ako je to v prípade trojuholníka Ukrajina – USA – Rusko a postoja stredoeurópskych i východoeurópskych vlád, médií hlavného prúdu a mimovládnych organizácií.
Nemeckí aktivisti protestovali proti vojenským základniam na území Nemecka, nasadeniu nemeckých vojakov v zahraničí a dovozu a vývozu zbraní. Pokiaľ ide o Ukrajinu, odmietli zasahovanie veľmocí do vnútropolitickej krízy – žiadne delenie na spravodlivých a agresorov, nositeľov demokracie a teroristov, separatistov. Vyjadrenie nesúhlasu s mocenskou hrou na úkor obyvateľov krajiny, ktorá sa nedobrovoľne, ale za podpory zmanipulovaných davov stala bojovým poľom geopolitickej šachovej partie. Účastníci mierových pochodov kritizovali aj nasadenie bezpilotných lietadiel – dronov.
Ich agenda nebola príťažlivá pre masívnu mediálnu kampaň. Chýbali totiž hanlivé portréty Bašara Asada, Vladimira Putina alebo Nicolása Madura a demonštratívna podpora kyjevskej vládnej kliky, wahábistov v Sýrii či rebelov v Caracase. Jasné delenie na vinníkov a obete podľa scenára vypracovaného v zákutiach Bieleho domčeka a na ešte vyšších riadiacich miestach. Možno editori a šéfredaktori médií použijú ďalší argument – nízka účasť na protestoch, ktorá nestojí za pozornosť. Inokedy však stačia dve či tri zúrivé fanatičky z hnutia Femen alebo exhibicionistické punkerky a správy o nich zaplavia celý svet – v mene demokracie, slobody a ľudských práv.
Zdroj: ČTK Foto: EPA/RAINER JENSEN