Rusko, Bielorusko a Kazachstan podpísali historickú zmluvu o zriadení euroázijskej hospodárskej únie, ktorá vstúpi do platnosti v januári 2015. Tým, že zruší prekážky obchodu a spojí viac než 170 miliónov ľudí, sa stane najväčším jednotným trhom bývalej sovietskej sféry.
„Práve podpísaná zmluva má epochálny, historický význam,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin.
Trojica krajín bude spolupracovať v oblasti energetiky, priemyslu, poľnohospodárstva a dopravy.
„V skutočnosti sme vytvorili najväčší spoločný trh v SNS, s obrovskou produkciou, vedeckým a technologickým potenciálom a obrovskými prírodnými zdrojmi,“ dodal prezident.
Občania Ruska, Bieloruska a Kazachstanu budú mať právo slobodne pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte bez toho aby museli žiadať o osobitné povolenie na zamestnanie, povedal Putin.
Za posledné tri roky sa objem obchodu v rámci colnej únie zvýšil o 23 mld. dolárov, teda takmer 50 percent. Na konci roka 2013 predstavoval 66,2 miliardy dolárov.
Bielorusko a Kazachstan sú v oblasti zahraničného obchodu s Ruskou federáciou na treťom mieste, po EÚ a Číne, povedal Putin.
Ruský vodca povedal, že dokument dostáva Rusko, Kazachstan a Bielorusko na novú úroveň integrácie, pričom plne zachováva ich suverenitu.
„Musíme zabezpečiť úzku a súdržnú hospodársku spoluprácu. Dnes sme vytvorili silné a atraktívne centrum ekonomického rozvoja, veľký regionálny trh, ktorý združuje viac ako 170 ľudí. Náš zväz má obrovské zásoby prírodných zdrojov, vrátane energie a tieto predstavujú až pätinu svetových zásob zemného plynu a 15 percent svetových zásob ropy, “ povedal Putin.
„Narodila sa nová geopolitická realita 21. storočia,“ povedal kazašský prezident Nursultan Nazarbajev.
„Vidíme to ako otvorený priestor a nový most medzi rastúcimi ekonomikami Európy a Ázie,“ dodal Nazarbajev.
David Gray, riaditeľ spoločnosti PricewaterhouseCoopers, Ruska, povedal, že dúfa, že zlepšenie obchodných podmienok pomôže zvýšiť investície, ako je tomu v EÚ.
„Ak sa pozriete na úrovni EÚ, napríklad zníženie obchodných bariér v rámci EÚ malo významný vplyv na podmienky podnikania, ktoré následne podporili investície. Teším sa na podobné výsledky aj v podmienkach Euroázijskej dohody, „povedal Gray 24 mája v rozhovore pre RT na Ekonomickom fóre v Petrohrade.
Kazašský prezident Nazarbajev varoval členov, aby sa pokúsili vyhnúť sa opakovaniu chýb z Európskej únie, ktorá stále čelí vážnym ekonomickým dôsledkom recesie na celom kontinente.
„ Ide o to, aby žiadna zo zúčastnených krajín nebola predmetom deindustrializácie a neutrpeli tým tradičné priemyselné odvetvia. V tom je poučenie z Európskej recesie,“ povedal Nazarbajev.
Bieloruský prezident Lukašenko podpísanie zmluvy uvítal, povedal však, že najdôležitejšiu a najväčšiu časť práce v oblasti dvojstranných obchodných vzťahov je potrebné ešte len urobiť.
„Sme presvedčení, že ekonomická únia bude základom budúcej politickej, vojenskej a humanitárnej jednoty,“ povedal.
Colná únia je projekt spájajúci bývalé štáty sovietskeho zväzu, ktorých obyvatelia tvoria 2,5 percent svetovej populácie, ich rozloha však predstavuje až 15 percent z celkového svetového územia.
„Geografická poloha nám umožňuje vytvoriť dopravné a logistické trasy nielen regionálneho, ale aj svetového významu, ktoré umožnia prilákať do Európy a Ázie masívne obchodné toky, “ povedal Putin vo štvrtok tesne pred slávnostným podpisom zmluvy v kazachstanskom Astane.
Všetky členské štáty si zachovávajú plnú štátnu suverenitu. Rusko bude financovať leví podiel správy únie, každý štát však bude mať tretinový podiel na hlasovaní a rozhodovaní.
„Euroázijská Hospodárska únia bude fungovať na univerzálnych transparentných princípoch, zrozumiteľných pre všetkých, vrátane noriem a zásad Svetovej obchodnej organizácie, “ povedal Putin.
Myšlienku vytvorenia regionálneho obchodného bloku navrhol najprv prezident Kazchstanu, Nursultan Nazabayev, v roku 1994, vo svojom prejave na Moskovskej štátnej univerzite. Colná únia vznikla 1. januára 2010 a začala fungovať v rámci všeobecného colného kódexu v júli 2011.
Ostatné krajiny (členovia) Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) ako Arménsko, Tadžikistan a Kirgizsko by mohli byť do zóny voľného obchodu začlenené neskôr.
Almazbek Atambayev, kirgizský prezident, na stretnutí povedal, že Kirgizsko plánuje vstúpiť do colnej únie do konca roka 2014.
Nursultan Nazabayev, prezident Arménska, povedal že rozhodnutie o členstve Arménska sa musí uskutočniť do júla 2014.
Lukašenko, komentujúc skutočnosť, že Ukrajina sa už raz k únii pripojiť chcela, povedal, že vedenie krajiny si skôr alebo neskôr uvedomí, „kde leží ich šťastie“ a čo je „správne pre ukrajinský národ.“
„Niekoľko (potenciálnych členských štátov) sme po ceste stratili. Ukrajina s nami túto tvrdú prácu začala, bolo to však pre Ukrajinu veľmi ťažké, “ povedal bieloruský prezident.
Susedný Azerbajdžan, s bohatými zásobami ropy ešte neurobil rozhodujúci krok ani smerom k colnej únii a ani k integrácii do Európskej únie.
Preklad z RT