Ľudia produkujú ohromujúce množstvo odpadu, ktorý, ako všetci vieme, škodí životnému prostrediu. Môžeme ho vyviezť na skládky, spôsobuje to však početné ekologické problémy. Môžu z nich presakovať toxické látky, napríklad čistiace prostriedky, môžu znečistiť pôdu a podzemné vody. Skládky navyše páchnu, sú hlučné, môžu poškodiť prírodu a sú živnou pôdou pre škodcov šíriacich choroby.
Napriek tomu, že recyklácia pomohla znížiť množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach, ešte stále ho tam končí po celom svete značné množstvo. Ale jedna krajina nám ukazuje, že to tak nemusí byť. Tou krajinou je Švédsko.
Švédi produkujú zhruba rovnaké množstvo odpadu za rok ako iní Európania, na skládkach však skončí výrazne menej ako 1% domového odpadu. Čiastočne je to vďaka 32 zariadeniam, premieňajúcim odpad na energiu (WTE). Tieto továrne spália ročne viac ako dva milióny ton odpadu, čo je takmer 50% odpadu vyprodukovaného v krajine, pričom podľa údajov uvádzaných v Huffington Post sú v prevádzke už niekoľko rokov.
Samozrejme, že Švédsko recykluje, čo je v jeho silách, avšak čokoľvek, čo nie je možné znovu použiť alebo recyklovať, bežne končí vo WTE. Odpadky nejdú do odpadu, ale použijú sa na výrobu energie. Vo WTE fungujú veľké spaľovne. Počas spaľovania odpadkov dochádza k produkcii pary, ktorá otáča generátor turbíny, vyrábajúcej elektrinu. Tú potom prevedú do prenosovej linky a rozvodnou sieťou distribuujú po celej krajine.
Napodiv, WTE zariadenia vykurujú takmer milión domácností a viac ako štvrť miliónov domácností zásobujú elektrinou. Nielen, že tým znižujú množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach, ale pomáhajú aj znížiť závislosť Švédska od fosílnych palív.
„Dobré číslo na zapamätanie je, že tri tony odpadu obsahujú toľko energie ako jedna tona vykurovacieho oleja. V odpade je teda kopa energie,“ vysvetľuje Göran Skoglund, hovorca Öresundskraft, jeden z najväčších miestnych energetických spoločností. To znamená, že z dvoch miliónov ton spáleného odpadu ročne vyrobia energiu v hodnote porovnateľnej s 670 000 tonami vykurovacieho oleja. Švédsko dokonca tým, že dováža a spaľuje ich odpad, pomáha upratovať ďalšie krajiny EÚ.
Aký je však vplyv spaľovania odpadkov na životné prostredie? Tento proces vytvára vedľajšie produkty, ako je napr. popol, ktorý obsahuje dioxíny, teda chemické kontaminanty. V priebehu rokov však Švédsko proces spaľovania výrazne zlepšilo a vedľajšie produkty zachytáva filter, čo znamená, že do atmosféry sa rozptýli len malé množstvo dioxínov.
Bohužiaľ, pretože mnoho výrobkov obsahuje materiály, ktoré v súčasnosti nie je možné spaľovať alebo recyklovať, je vytváranie a používanie skládok stále nevyhnutné. Najlepším riešením by samozrejme bolo zníženie množstva produkovaného odpadu, ale to sa ľahšie povie, ako urobí. Napriek tomu sa zdá, že Švédsko sa zlú situáciu snaží naprávať a jeho príklad možno začnú nasledovať aj ďalšie krajiny.