Ruská Duma v záverečnom čítaní schválila návrh zákona zakazujúceho držiteľom zahraničných pasov kontrolovať alebo vlastniť viac ako 20 percent akéhokoľvek média. Zákon, navrhnutý len pred desiatimi dňami, vo veľkej miere ovplyvní ruský vydavateľský biznis.
„Slobodu tlače zaručuje naša ústava a týmto nebude dotknutá,“ povedal Michail Margelov, jeden z 430 poslancov, ktorí hlasovali za podporu zákona. Proti nemu hlasovali len dvaja poslanci.“
„Zákon sme prijali kvôli ochrane našich národných záujmov ako aj zabezpečeniu zvrchovanosti našich médií a našej krajiny.“
„Informačná vojna proti Rusku má svoje vlastné zákony a vynútila si náš zásah,“ povedal Vadim Dengin, jeden z autorov novej právnej úpravy, ktorú navrhli tri menšinové strany v ruskom parlamente.
V prípade, že zákon podľa očakávania ratifikuje horná komora ruského parlamentu a Vladimir Putin, nadobudne platnosť a účinnosť od januára 2016 a to aj napriek tomu, že už existujúce zahraničné spoločnosti budú do roku 2017 musieť zreorganizovať svoju vlastnícku štruktúru. Médiá, ktoré budú porušovať zákon, bude na základe súdneho príkazu možné zrušiť.
Kým všetky pozemné televízne kanály v krajine vlastní buď štát alebo veľké ruské mediálne holdingové spoločnosti, početné káblové kanály a viac než 60 percent printových médií majú významní zahraničné akcionári. Mnoho ďalších vlastnia ruskí podnikatelia, ktorí majú dvojité občianstvo a podľa nového zákona nebudú môcť naďalej zostať ich vlastníkmi.
Legislatíva bude mať vplyv na popredné politicko-diskusné rádio Echo Moskvy, obchodný denník Vedomosti, ktorý je v spoločnom vlastníctve vydavateľa fínskeho časopisu Sanoma, The Financial Times a Wall Street Journal. Ďalej na časopis Forbes, vydávaný nemeckým mediálnym gigantom Axel Springer a drvivú väčšinu franšízovaných ruských jazykových verzií rôznych magazínov vrátane Cosmopolitanu, Men´s Health, National Geographic a GQ.
Niekoľko poslancov tiež poznamenalo, že zahraničné spoločnosti vrátane amerického vydavateľa Hearst nedávno kúpili viac ako 50 regionálnych ruských vydavateľov, vrátane miestnych webových spravodajských stránok, ktoré mali často významný vplyv v regionálnej politike.
Komunistický poslanec Oleg Smolin sa pokúsil presadiť novelu, ktorá by udelila zo zavedených obmedzení výnimku lifestylovým a iným nepolitickým publikáciám, výbor Dumy zodpovedný za návrh zákona však túto iniciatívu zamietol.
„Stanovujeme základné vzťahy medzi občanmi a nerezidentmi v mediálnej sfére a tu sú akékoľvek kompromisy neprijateľné,“ povedal Roman Chujčenko z vládnucej strany Jednotné Rusko.
„Akákoľvek legislatívna diera by otvorila dvere machináciám.“
Médiám udelili len také výnimky, ktoré vyplynuli z medzinárodných zmlúv na celoštátnej úrovni, medzi ktoré patrí spoločná bielorusko-ruská televízia Mir. Jeden z podporovateľov zákona, Leonid Levin povedal, že spolupráca s Čínou, ktorá mimochodom zakazuje akékoľvek zahraničné vlastníctvo médií, by mohla viesť k tomu, že ruské médiá budú vo vlastníctve Číny.
Predchádzajúca právna úprava iba zakázala zahraničným spoločnostiam vlastniť väčšinový podiel v televíznych a rozhlasových staniciach.
Na Západe existujú podobné obmedzenia vlastníctva tlačených spravodajských médií vo Francúzsku, zatiaľ čo v USA posudzujú zahraničné ponuky na väčšinové podiely v televíznych a rozhlasových staniciach individuálne.
Preložené z RT