Zajtra si pripomenieme 25. výročie americkej vojenskej invázie do Panamy 20. decembra 1989. Vyžiadala si životy 5000 civilistov a približne dvoch stoviek vojakov.
Vláda prezidenta Georgea Busha seniora zdôvodnila operáciu pod názvom Just Cause (Správna vec) nevyhnutnosťou chrániť životy asi 35 000 amerických občanov v Paname, nastoliť demokraciu a zachrániť neutralitu Panamského prieplavu, ktorý vtedy spravovali USA.
Americkým nepriateľom sa stal vrchný veliteľ panamskej armády Manuel Noriega, ktorý od roku 1983 ovládal krajinu. Vo februári 1988 bol Noriega, ešte v 60. rokoch využívaný ako zdroj informácií americkou tajnou službou CIA, obžalovaný v USA z účasti na obchode s drogami a z prania špinavých peňazí. USA prerušili s Panamou diplomatické styky a oznámili sprísnenie finančného embarga. Manuel Noriega zvolený za predsedu parlamentu schválil rezolúciu o tom, že Panama je vo vojnovom stave so Spojenými štátmi. Americká armáda reagovala ako správny spasiteľ demokracie bombardovaním panamskej metropoly v štvrti, kde sídlil generálny štáb. Manuel Noriega im unikol, ale neskôr sa Američanom vzdal. Skončil najprv v americkom väzení a teraz si odpykáva trest za vraždy politických oponentov v panamskej väznici.
Aj prípad Noriega potvrdzuje, ako Američania zaobchádzajú so svojimi dočasnými spojencami – ako s plechovkami, po použití zahodiť a zlikvidovať. Najprv im Manuel Noriega slúžil ako zdroj informácií, potom vypovedal poslušnosť alebo už prestal byť užitočný, podobne ako Saddám Husajn v Iraku, Muammar Kaddáfí v Líbyi, Augusto Pinochet v Chile, či Husní Mubarak v Egypte.
Zdroj: ČTK