Dvojaký meter je neodmysliteľný nástroj pokrytcov a platí to aj v prípade extrémizmu. Niekedy sú extrémisti tolerovaní, tichučko prehliadaní, prípadne až obdivovaní, inokedy sa stane neprijateľným a kritizovaným extrémistom každý, kto prejaví nežiaduci postoj a odmieta všeobecne vnucovaný názor. Príkladom sú ukrajinskí nacionalisti na jednej strane a na druhej strane nemeckí odporcovia islamizácie.
Ukrajinskí šovinisti si vykračovali ulicami Kyjeva v rámci fakľových pochodov s heslom „Ukrajina nadovšetko“ pri príležitosti 106. výročia narodenia Stepana Banderu, rusobijcu, židobijcu, poliakobijcu a národného hrdinu. Ideálne podmienky na fakľový pochod a všeobecnú podporu by im mohli závidieť nacistické útočné oddiely SA v Nemecku v tridsiatych rokoch minulého storočia. Priebeh akcie kontrolovalo vyše 300 príslušníkov polície a Národnej gardy.
Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí ukrajinskí vyznávači Banderovho odkazu napadli reportérku a kameramana ruskej stanice LifeNews, ktorí pochod nakrúcali. Televíznemu štábu rozbili kameru a prizerajúci sa ukrajinskí policajti odmietli pomôcť ruským novinárom. Stať sa to tak americkému televíznemu štábu počas proputinovského pochodu v Moskve, na proteste v Maďarsku, na Kube, vo Venezuele, či v Iráne na proteste proti politike Bieleho domu, Európskej únie alebo Izraela nejakým západným novinárom, už sú toho plné médiá od New Yorku cez Paríž až po Tokio. Podobné fakľové exhibície v inej časti Európy s uctievaním hrdinov minulosti by vyvolali neutíchajúci škandál, no ukrajinská ultrapravica má zvláštnu výnimku, pretože ide o „dobrých“ extrémistov. Tí sa hodia na vyťaženie politického kapitálu v protiruskej hystérii.
Potom sú tu zasa „zlí“ extrémisti v Nemecku. Ide o akcie hnutia Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida) a ich protestné zhromaždenia. Tento druh názoru a oponovania spoločensky predpísanému tolerovaniu náboženskej a kultúrnej dominancie ázijských a afrických prisťahovalcov je absolútne neprijateľný. Preto sú všetci účastníci protestov, na ktorých znejú heslá „Už nás neoklamú“ a „Prebuďte sa“ na adresu propagandy o idylke spolunažívania v Nemecku, okamžite označení za neonacistov, ultrapravičiarov a extrémistov.
Kancelárka Angela Merkelová nemôže kvôli nim spokojne spávať a spravovať krajinu. Netrápilo ju americké špicľovanie a odpočúvanie, ukrajinský šovinizmus, prikázané ekonomické vydieranie Ruska, či fakľové pochody v Kyjeve, no znepokojuje ju Pegida a kritici islamského nástupu v európskych krajinách. Ako starostlivá politička by mala vziať do úvahy napríklad výsledky prieskumu spoločnosti TNS pre týždenník Der Spiegel. Väčšina Nemcov (65 percent) si myslí, že vláda kancelárky Merkelovej venuje veľmi málo pozornosti obavám z rastu počtu žiadateľov o azyl a prisťahovalectva. Tretina Nemcov verí, že ich vlasť prechádza procesom islamizácie. Prečo však venovať pozornosť apelom „zlých“ extrémistov, nech idú bojovať do radov ukrajinských kománd na východe Ukrajiny a hneď z nich budú „dobrí“ extrémisti – hrdinovia.
Zdroj: Reuters, ČTK, RT