Nedeľňajšie chorvátske parlamentné voľby, ktoré vyhralo opozičné Chorvátske demokratické spoločenstvo (HZD), zvýšilo v strednej Európe nádej na ráznejší spoločný odpor proti diktátu bruselskej eurokracie. HZD patrí medzi národno-konzervatívne politické zoskupenia, ktoré bruselskí centralisti a ich globalistickí patróni za oceánom považujú za hrozbu svojej vízie Starého svetadielu a ostatného sveta.
Prirodzené prebúdzanie
HZD šlo do volieb ako hlavný partner v koalícii, ktorej názov (zrozumiteľný aj v slovenčine)musel internacionalistom 21. storočia klať oči: Domoljubna koalicija – t. j. že táto koalícia ljubi svoj dom, domov, domovinu. HZD sa prihlásila ku konzervatívnym hodnotám, na ktoré sa odvolávala pri svojom založení pred 26 rokmi. Bolo to počas búrlivých rokov, keď Chorváti objavovali svoje národné, kultúrne a náboženské korene pri vyčleňovaní sa z uniformity juhoslovanskej federácie.
Nitky riadeného rozkladu Juhoslávie vtedy paradoxne poťahoval ten istý Západ, ktorý začal krátko po rozložení juhoslovanského štátu poúčať južných Slovanov o nevyhnutnosti budovania tzv. spoločného európskeho domu. Deti, ktoré sa narodili v samostatnej Chorvátskej republike, vyrastali na propagandistických ódach na európsku integráciu. V dôsledku toho sa generácia dvadsiatnikov a tridsiatnikov do veľkej miery mentálne odnárodnila. Nie však natoľko a tak kompletne, aby stratila zdravý úsudok pri sledovaní vynucovaného odovzdávania právomocí svojho národného štátu nadnárodným štruktúram v Bruseli a za Atlantikom už vo fáze príprav na plné členstvo v EÚ.
Európsky kolos upadol na jeseň 2008 do finančnej, menovej a hospodárskej krízy, ktorá otvárala Chorvátom oči. Nie všetkým a nie hneď doširoka, no dosť na to, aby v júli 2013 pochopili, že nevstupujú do európskeho raja, ale do klubu v rozklade, v ktorom budú hrať druhé husle.
Aj hrôza sa dá využiť
HZD bola vládnucou stranou v Chorvátsku po väčšiu časť jeho existencie ako samostatného štátu. Rozkradla ho a vytunelovala divokým balkánskym spôsobom, nad ktorým finančníci vo Frankfurte a technokrati v Bruseli krútili neveriacky hlavami. Diskreditovanému politickému vedeniu HZD prišla ázijsko-africká migračná invázia do Európy nesmierne vhod. Poskytla mu príležitosť využiť hrôzu z moslimských más prechádzajúcich Chorvátskom ďalej na sever ako propagandistický nástroj návratu k moci.
Skorumpovaný najvyšší stranícky aparát HZD má po štvrťstoročí vladárenia a spoluvladárenia špinavé ruky a svedomie. Je ľahko vydierateľný a viac než na verbálnu rebéliu proti rozvracaniu Európy miliónmi mimoeurópskych nájazdníkov sa nezmôže. O tom, že Európska únia sa musí v roku 2016 pripraviť na ďalšie tri milióny migrantov, sa píše v prognóze Európskej komisie (European Economic Forecast, Autumn 2015).
Strana HZD nezískala v 151-člennom parlamente nadpolovičnú väčšinu a nie ja ani isté, či vôbec vytvorí koaličnú vládu. Obaja potenciálni koaliční partneri sa od národoveckej rétoriky HZD pred voľbami dištancovali a po voľbách ju môžu k radosti Bruselu úslužne odsudzovať ako populistickú a spiatočnícku. HZD nikdy oficiálne nesľubovala rozsiahle hraničné oplotenie na zastavenie prívalu migrantov podľa maďarského príkladu. Na druhej strane konzervatívne a národne orientované vrstvy spoločnosti od HZD očakávajú, že bude v parlamente dôsledne odmietať uplatňovanie trvalého mechanizmu prerozdeľovania azylantov a povinných kvót vnucovaných Bruselom.
Maďarsko, Slovensko a Česko potrebujú spojencov pri formovaní stredoeurópskeho „bloku rebelov“ voči despotickému Bruselu. Poľsko, hrajúce vlastnú mocenskú hru v strednej a východnej Európe a tešiace sa priazni Spojených štátov, takýmto spojencom nie je. Nové rusofóbne proamerické poľské vedenie sa Pentagónu zíde pri stupňovaní konfliktu s Ruskom. V otázkach masovej migrácie, ktorú tak či tak z diaľky naviguje, vybaví Washington Varšave v Bruseli zrejme veľkorysé výnimky. Samozrejme s podmienkou, že sa Poliaci ostatným tvrdohlavým Stredoeurópanom obrátia chrbtom.