Až o rok a pol dostanú Francúzi príležitosť, aby sa „poďakovali“ vládnucim kruhom a odvolili v prezidentských voľbách súčasnú mocenskú garnitúru vedenú prezidentom Françoisom Hollandom. Nominálne socialistom, ale v praktickej politike predstaviteľom tzv. ľavého stredu, ktorý sa úslužne necháva dirigovať, podobne ako pravý stred, direktívami komisárov z Bruselu.
Francúzsko je poloprezidentská republika, kde hlave štátu prináležia široké právomoci. Dôležité sú práve tie dve – zahraničná a obranná politika, v ktorých Hollande Francúzov trpko sklamal. Prejavil sa ako figúrka, ktorá poslušne plní direktívy z bruselských centrál EÚ a NATO. Z politickej parkety zastupovania skutočných túžob francúzskeho národa sa zošmykol už pri prvých chabých pokusoch postaviť sa na ňu po zvolení za hlavu Francúzskej republiky v máji 2012.
Parketa pre Národný front
Skutočnú ochranu národa pred dlhodobým odnárodňovacím projektom vedenia Európskej únie vzal na svoje plecia Národný front (FN – Le Front national), ktorý založil pred vyše štyrmi desaťročiami legendárny Jean-Marie Le Pen. Dodnes čulý takmer deväťdesiatnik vtedy netušil, že priviedol na svet národoveckú politickú dynastiu. A tú doviedli v prvom kole regionálnych volieb 6. decembra k rekordným politickým ziskom jeho dcéra a vnučka. Prvá – krstným menom Marine – je predsedníčkou strany a druhá – Marion – poslankyňou v Národnom zhromaždení. Na spresnenie, pohľadná Marion Maréchal-Le Penová, ktorá oslávila 10. 12. svoje 26. narodeniny, je neterou šéfky strany Marine Le Penovej.
Veľké tlačové agentúry informovali o víťazstve FN v 6 z 13 regiónov, podľa očakávania, ako o nebezpečnom trende „hnednutia“, čiže fašizácie a radikalizácie Francúzov. Píšu a hovoria o náhlej politickej konjunktúre pre národniarov pod vplyvom dvoch faktorov:
1. Atmosféra strachu v dôsledku parížskeho januárového a novembrového útoku teroristov hlásiacich sa k organizácii Islamský front.
2. Xenofóbne obavy po nečakane vysokej európskej migračnej vlne v roku 2015.
Mediálna propaganda na základe toho vysvetľuje nevyhnutnosť „náležitých“ a tvrdých opatrení:
A. zavádzanie výnimočného stavu a okliešťovanie občianskych slobôd.
B. „spoločné európske riešenie“, čiže odovzdávanie ďalších kompetencií nadnárodným štruktúram v Bruseli.
Déjà vu po desiatich rokoch
Francúzski voliči však inštinktívne cítili, že obrana štátu a národa spočíva v čomsi odlišnom. V postavení sa na odpor pri volebných urnách proti tejto široko medializovanej euroúnistickej receptúre a proti dlhodobému projektu Bruselu premeniť viac-menej homogénne európske národné štáty na mnohorasovú, multikonfesijnú a multikultúrnu európsku spoločnosť.
Francúzi majú neblahé skúsenosti so životaneschopnou dogmou o multikultúrnej spoločnosti už dlhé roky. Tragický omyl politických architektov multikulturalizmu sa prejavil vo Francúzsku v plnej nahote na parížskych predmestiach na jeseň 2005. Krvavé zrážky prevažne mladých moslimských migrantov druhej a tretej generácie s políciou tam vyvolali atmosféru občianskej vojny a umožnili vláde vyskúšať si experiment s povolaním armády, vyhlásením výnimočného stavu (na tri mesiace) a zavedením prvkov policajného štátu.
Ministrom vnútra bol vtedy neskorší prezident Nicolas Sarkozy, a práve ten sa chystá vyhrať na jar 2017 programom ďalšieho okrajovania demokracie prezidentské voľby a vrátiť do Elyzejského paláca.
Nenechať sa odradiť
Národný front odmieta túto cestu a voliči v prvom kole regionálnych volieb ukázali, že považujú program FN na obranu pred dlhodobým plánom euroúnistických sociálnych inžinierov za vhodný a správny. To, čo slniečkári odmietajú, národniari presadzujú a voliči schvaľujú:
1. Prestať na úrovni štátu podporovať masovú imigráciu, repatriovať ilegálov a reštriktívne definovať pojem „rodinní príslušníci“ ohľadom uplatňovania požiadaviek na zlučovanie rodín.
2. Nahradiť multikulturalizmus politikou dôsledného začleňovania prisťahovalcov do väčšinovej spoločnosti.
Republikáni N. Sarkozyho a socialisti F. Hollanda sa pokúsia v 2. kole regionálnych volieb (13. 12.) za dunivej podpory médií hlavného prúdu odhovoriť Francúzov od podpory FN. Výsledok tohto politického boja rozoberieme v samostatnej analýze.