Len šesť desatín percentuálneho bodu (50,3% ku 49,7%) delilo v v druhom kole rakúskych prezidentských volieb víťaza od porazeného. Takmer 24 hodín trvalo štátnej volebnej mašinérii, aby sa víťazstvo kandidáta Slobodnej strany Rakúska Norberta Hofera z nedele 22. mája pri volebných urnách v pomere (51,9% ku 48.1%) úradne premenilo o deň neskôr na jeho prehru. Podľa Spolkovej volebnej komisie sa o ten zvrat v prospech Alexandra van der Bellena, na ktorého stavila Európska únia a nadnárodný kapitál, postarali hlasy odovzdané poštou. Po oznámení tohto zvratu o 180 stupňov sa rozžeravili sociálne siete. Norbert Hofer zareagoval na rozhorčenie svojich prívržencov gestom určeným na upokojenie napätej situácie a uznal svoju prehru. Nevyslovil pred televíznymi kamerami podozrenie z masívnej manipulácie a pokiaľ on alebo jeho strana FPÖ nenapadnú do 1. júna stále ešte neoficiálne výsledky, nadobudnú právnu platnosť.
Kocúrkovo na rakúsky spôsob
Nečakane pasívny ostal aj Hoferov stranícky šéf a predseda Slobodných Heinz-Christian Strache. Bol to taktický ťah nenáhliť sa a nechať rakúske a zahraničné médiá hlavného prúdu odhaľovať pravdu. A tak sa Rakúšana postupne dozvedali, že poštové hlasy sa v niektorých okrskoch sčítavali bez prítomnosti činiteľov volebných komisií, alebo že niekde prevyšovala volebná účasť sto percent. Na to pozná slovenčina výraz „mŕtve duše“. V dolnorakúskej obci Waidhofen a der Ybbs napočítali toľko korešpondenčných lístkov, že by volebná účasť musela dosahovať 146,9%! V Linzi by to bola astronomická 598-percentná účasť, ako konštatoval britský denník Daily Express.
To všetko sú však excesy, ktoré rakúske volebné úrady priznali a skorigovali. Nepriznaných trikov a podvodov bude viac. O tých sa prestane mlčať neskôr. Dovtedy Rakúšania dostávajú lekciu o demokracii z ručením obmedzeným. Ručiteľom obmedzujúcim jej výklad a výkon sú mocenské kruhy v Bruseli a Európska komisia im slúži ako prevodová páka.
Odpor proti diktátu neutíchne
Tá musela vyvinúiť na Stracheho a Hofera natoľko neodbytný nátlak, až ustúpili. Možno v nádeji, že éra poklonkovania dlho nepotrvá a dynamika rozkladu zmení čoskoro európsku scenériu na nepoznanie. Zatiaľ však Brusel neúprosne centralizuje kontrolné mechanizmy a uzurpuje si bezprecedentné právomoci. Medzi také, ktoré dostala predvlani Európska komisia, patrí Mechanizmus vlády zákona (Rule of Law). Oprávňuje komisiu k tomu, aby zavádzala donucovacie procesy proti členským štátom, ktoré obviní z odchýlky od tzv. spoločných ústavných tradícií. V týchto týždňoch uplatňuje taký proces proti Poľsku, ktoré má národne orientovanú a konzervatívnu vládu. Varšava sa odmieta podriadiť Bruselu v otázke vzťahu poľského štátu a Ústavného súdu.
Rakúski Slobodní sledujú so zatajeným dychom premiérku Beatu Szydlovú, ako nechala vypršať ultimátum, ktoré jej Brusel stanovil na 23. máj. Musí s eurokratmi rokovať, no snaží sa uchovať si dôstojnosť zoči – voči hrozbe diplomatickej izolácie, sankcií a odkláňania zahraničných investorov od Poľska. Rakúsko si preskákalo diplomatické embargo EÚ a USA v roku 2000, kvôli účasti Slobodných v koaličnej vláde. Na opätovný konflikt nemajú energiu a primerané politické zastúpenie v parlamente. To získajú s vysokou pravdepodobnosťou v parlamentných voľbách 2018. Dovtedy sa bude rozkladný proces v únii prehlbovať pri súčasnom stupňovaní emancipačného úsilia národných štátov. Najbližší vývoj sa bude v mnohom odvíjať od výsledkov júnového referenda vo Veľkej Británii o vystúpení z únie, ktorá sa vzďaľuje predstavám, aké o nej mali Briti, keď do nej vstupovali. A nielen oni.