Bulharsko nepodporí vytvorenie čiernomorskej flotily NATO. Premiér Bojko Borisov prekvapil touto správou novinárov v Sofii na spoločnej tlačovej konferencii, ktorú usporiadal s prezidentom Rosenom Plevnelievom a ministrom obrany Nikolajom Nenčevom. Severoatlantická aliancia má s Čiernym morom ďalekosiahle plány a návrh zriadenia spoločnej flotily Bulharska, Turecka a Rumunska predložil na podnet hlavného velenia paktu rumunský prezident Klaus Iohannis. Novú bojovú formáciu mal odobriť blížiaci sa júlový summit NATO vo Varšave a jej vznik sa považuje za hotovú vec. Do projektu sa mala zapojiť aj Ukrajina, ktorá nie je členom NATO, no spolu s Američanmi najohnivejšie horlí za budovanie protiváhy ruskej Čiernomorskej flotily.
Bulharsko-rumunsko-turecké členské trio NATO má mať v projekte nezastupiteľné miesto. Vyplýva to z Konvencie z Montreux o plavebnom režime vojnových lodí úžinami Bospor a Dardanely. Dokument podpísaný v roku 1937 stanovuje, že štáty s územím ležiacim mimo pobrežia Čierneho mora v ňom nesmú ponechávať svoje bojové plavidlá dlhšie ako 21 dní.
Nebojácne výroky Bojka Borisova rozhnevali Pentagón, ktorý prejavil Bulharsku svoju nevôľu prostredníctvom Turecka. Ankara nachystala pre Sofiu bolestivý trest: odmieta prijímať späť z Bulharska migrantov, ktorí nezákonne prenikli z Turecka. Zatiaľ ide o stovky osôb, avšak ich počet by mohol hrozivo narastať, keby Turecko prestalo spolupracovať. Odvážny Bojko Borisov novinárom povedal, že chce „vidieť v Čiernom mori veľké lode s turistami a jachty, a nie flotily.“ Ubezpečil ich zároveň, že Bulharsko splní všetky záväzky voči aliancii, pravda s výnimkou účasti na projekte spoločnej Čiernomorskej flotily. Server Euractiv.com našiel pravdepodobný dôvod, prečo šéf bulharskej exekutívy nechce o flotile ani počuť. Chce predísť tomu, aby si jeho krajina skrížila meče s Ruskom: „Bulharsko nebude členom Čiernomorskej flotily pripravovanej proti Rusku,“ nechal sa počuť.
Bosnianskych Srbov zrejme čaká farebná revolúcia
Západní diplomati vyzvali bosnianskych lídrov, aby pokračovali v snahách o vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie. Argumentovali tým, že by to prinieslo bezpečnosť regiónu a zlepšilo život obyvateľov. Veľvyslanci Spojených štátov, Británie a NATO vydali 16. júna spoločné vyhlásenie, v ktorom sa podľa agentúry AP uvádza: „Ak chcete pozitívnu zmenu, posun smerom k NATO je skvelým spôsobom, ako to docieliť.“ Podľa diplomatov je NATO dôležité nielen pre bezpečnosť, ktorú ponúka, ale aj vzhľadom na „reformy právneho poriadku, ktoré pomôžu zlepšiť život radových obyvateľov“.
Potiaľ výňatky zo správy tlačovej kancelárie TASR, ktorá pripúšťa, že „radoví obyvatelia Bosny a Hercegoviny sú ohľadom tejto otázky nejednotní – zatiaľ čo tamojší etnickí Chorváti a Bosniaci (moslimovia) všeobecne podporujú vstup krajiny do NATO, etnickí Srbi, ktorí sú tradične prorusky zameraní, ostro vystupujú proti vstupu krajiny do západnej vojenskej aliancie.“
Prezident Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine Milorad Dodik vstup do NATO odmieta, dokým trvajú spory tohto vojenského paktu s Ruskom. Mnohokrát osvedčenou „presvedčovacou metódou“ tvrdohlavých prezidentov sú farebné revolúcie. V prvej varovnej fáze začínajú profesionálne organizovanými pouličnými protestnými akciami a dobromyseľným dohováraním diplomatov. Tá prebehla v Banje Luke, sídle bosnianskej Republiky Srpskej, už v máji. Bol to prejav odporu proti skutočnej skorumpovanosti systému. Pokiaľ prezident Dodik neprejaví do otvorenia júlového summitu NATO vo Varšave ochotu k vstupu do NATO, musí sa pripraviť na farebnú revolúciu.