Mimovládne organizácie sú štátom registrované skupiny a občianske združenia, známe ako tzv. neziskovky, zastupujúce skupinový alebo verejný záujem v širokom spektre ich aktivít. Oslobodené sú od dane, pokiaľ vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Pojem mimovládne organizácie (NGO/MVO) vznikol na pôde OSN v roku 1945.
Nový izraelský zákon o NGO prikazuje mimovládkam deklarovať pôvod svojich peňazí aj zo zahraničných zdrojov vždy v komunikácii s úradmi, ale aj v televízii, na bilbordoch či na internete. Je obdobou amerického zákona FARA (Foreign Agents Registration Act z roku 1938), ktorý umožňuje USA transparentnú kontrolu financovania mimovládok zo zahraničných zdrojov. V čase vzniku bol reakciou na nemeckú nacistickú propagandu pred II. svetovou vojnou v USA.
Opatrenie proti zásahom do vnútorných záležitostí Izraela
Izrael registruje asi 30 tisíc (!) mimovládok, z ktorých napr. B’Tselem či Breaking the Silence financuje EÚ. Schválený izraelský zákon je deklaráciou nezávislosti Izraela od vonkajších zásahov do jeho vnútorných politík. Účelom zákona je transparentné informovanie verejnosti o úlohe zahraničných vlád pri financovaní a podpore týchto skupín. V prípade jeho nedodržiavania budú ukladané pokuty.
Izraelská vláda oznámila, že takmer všetky izraelské na ľavo orientované mimovládky sú viac ako z polovice financované cudzími vládami a mocnosťami. Izraelská ľavica namieta, že novo prijatý zákon o ich NGO je nedemokratický a neprimerane zasahuje do prostredia mimovládok, ktoré sú orientované najmä na obhajobu práv Palestínčanov.
Podporovatelia zákona tvrdia, že je dobrým opatrením proti cudzím zásahom do vnútorných záležitostí Izraela. Podľa izraelského premiéra zákon je vyjadrením verejného záujmu, ako aj verejnej mienky, a posilní demokraciu a transparentnosť činnosti ľavicových mimovládnych organizácií pôsobiacich na území Izraela. Verejnosť má zo zákona právo byť informovaná o úlohe zahraničných vlád pri financovaní týchto skupín.
Napriek paľbe silnej kritiky zo strany vnútornej opozície aj zahraničia bol zákon 11. 7. 2016 s jeho miernejšou dikciou schválený: pôvodný návrh bol reštriktívnejší, lebo členov ľavicových mimovládok označoval ako zahraničných agentov a ich zisky zo zahraničných darov a sponzoringu chcel zdaniť. Z návrhu bol vypustený aj text, ktorý prikazoval, aby aktivisti mimovládok boli viditeľne označovaní identifikačnými štítkami. (Poznámka: Anketa Homofób roka na Slovensku tak robí s údajnými homofóbmi.)
Hlava opozície Isaac Herzog pred jeho schválením vyhlásil, že zákon predstavuje „púčiky fašizmu kvitnúce v Izraeli“. Na Slovenku to je úplne opačne. Z neofašizmu sú obviňované úplne iné subjekty, odporcovia multikulturalizmu a islamu sú nálepkovaní ako rasisti a xenofóbni a islamofóbni neonacisti. Stigmatizácia na Slovensku je (Herzog a fašizmus) v plnom rozpuku a priam kvitne. Pripomína Norimberské zákony v praxi a iniciatívne k nim a reálnemu fašizmu smerujú aj najnovšie iniciatívy Bruselu a paralelne legislatíva slovenského trestného zákona, pod zámienkou boja proti extrémizmu.
Opozícia i zahraničie proti „nedemokratickému“ zákonu protestujú
Ľavicová skupina Anti-osada bojujúca proti výstavbe ďalších osád namietala, že mimovládky osadníkov tiež dostávajú milióny dolárov zo zahraničia a schválený zákon chce skupina napadnúť na Najvyššom súde Izraela.
Volker Beck, ktorý je tamojším predsedom nemecko-izraelskej parlamentnej skupiny priateľstva, fejzbúkoval, že „zákon poškodzuje povesť Izraela“. Zákonodarca Robert Ilatov, z tvrdej línie nacionalistickej Israel Beiten, zákon podporuje: „Zasahovanie do vnútorných záležitostí Izraela je neprijateľné.“
Vnútorná opozícia prirovnávala zákon s autoritárskymi politikami Ruska a Saudskej Arábie. Podobný zákon prijalo Rusko: štyri mesiace po jeho schválení vysvitlo, že na rozkladné aktivity ruskej štátnosti do Ruska pritieklo okolo 900 miliónov dolárov. Zákon sa stal spúšťačom kriku mimovládok proti ruskej tyranii a USA, ktoré cez ne v Rusku stratili významnú časť svojho deštruktívneho vplyvu priamo zvnútra Ruska, ako náhradné riešenie využili ukrajinsko-ruský konflikt a spojenie Krymu s Ruskom, na spustenie protiruských sankcií.
Napriek úsiliu mimovládok a ich zahraničných sponzorov jeruzalemský Knesset „nedemokratický, nehumánny a totalitný“ zákon prijal. Izrael je snáď jedinou skutočne demokratickou krajinou, kde si podobný zákon dovolili schváliť s výnimkou autoritatívnej Ruskej federácie, ktorá podľa transatlantického západu a „jeho“ mimovládok „nie je demokratickou krajinou“.
Zahraniční kritici izraelského zákona, ktorí ale tiež doma odmietajú vonkajšie zásahy do vnútorných záležitostí svojho domovského štátu a reálne presadzujú transparentnosť v politike a vo verejnom živote, sa však „obuli“ práve do Izraela. Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová proti zákonu protestovala tým, že „podpora izraelskej občianskej spoločnosti zo strany EÚ chce urýchliť napĺňanie práv zraniteľných skupín či menšín v Izraeli, najmä arabskej menšiny“.
Izrael odpovedá zahraničiu: „Na zákone nie je nič nedemokratické“ a podobnú transparentnosť očakáva aj od ostatných demokratických štátov. Vo vnútornej veci štátu vydá zrejme svoj nález Izraelský najvyšší súd.
Podobná úprava by posilnila svojprávnosť a suverenitu Slovenska
Slovensko nemá „svoju“ Palestínu, ale radikálny až extrémistický ultraľavicový tretí sektor, ktorý cez svoje ľudsko-právne mimovládky, financované napríklad Sorosovou nadáciou Open Society Foundation, ale aj inak, bojuje za údajné základné ľudské práva a nadpráva údajne utláčaných a údajne diskriminovaných LGBTI skupín. Väčšinovú, zdravú a normálne uvažujúcu spoločnosť indoktrinuje a homofobizuje ideológiou gender mainstreamingu, ktorý pretláča aj do vnútorných politík Slovenska a všetkých oblastí života spoločnosti.
Aj slovenské ľudsko-právne mimovládky sú financované zo slovenských a tiež zahraničných verejných zdrojov. Každý „neštátny“ príjem zo zahraničia a zo súkromných zdrojov by mal byť mimovládkami ošetrený, zverejnený daňovým priznaním a zdanený.
Ak by aj Slovensko implementovalo podobnú dikciu do svojej legislatívy vo vzťahu k tretiemu sektoru a dôsledne ju uvádzalo do života, odstránilo by tým dohady a nejasnosti o financovaní mimovládnych „neziskoviek“. Tretí sektor na Slovensku a jeho zahraniční sponzori či donátori sa podobného zákona boja ako čerta.
Podobná legislatíva o transparentnom a verejnom priznaní a zverejnení financovania médií by konečne priniesla „vyčistenie stola“ od kontroverzných dohadov o ich ideologickom a politickom pohlaví, rode a „orientácii“ (kto s kým a za koho kope) hoc aj geopolitického mesačníka Zem&Vek, riadne odvádzajúceho podiel z príjmov štátu a časopis by sa nerušene mohol venovať svojej práci, zámeru a poslaniu. Prijatie slovenskej verzie takéhoto zákona by významne posilnilo svojprávnosť, suverenitu a autonómiu Slovenska.
Umenie skrytej (hybridnej) vojny cez nastrčené figúrky zamestnancov IĽP či Inakosť-LGBTI Slovakia a ich podpora najmä liberálnymi a ľavicovými médiami, ktoré sa svojím vplyvom podieľajú na tvorbe vnútorných politík Slovenska (Pravda, Denník N a SME) ako „hlasu verejnej mienky a otvorenej občianskej spoločnosti“ by bolo aj v našej vlasti významne sťažené.