Je to už viac ako týždeň odvtedy ako sa Erdoğanovi podarilo zmariť pokus o štátny prevrat. O komplotoch a desivých skutočnostiach sa medzitým toho popísalo dosť veľa na to, aby si čitateľ utvoril akú-takú predstavu ako to s tou tureckou demokraciou v 21. storočí chodí. Kiežby to bola len vnútropolitická záležitosť Turecka.
Niet pochýb, že Erdoğan z prevratu vyťažil maximum, i keď sme ešte v prvý deň písali, že si tento puč pripravil sám. Bohužiaľ, či bohuvďaka sa ukázalo, že to nie je pravda. Po pár dňoch sa už potvrdilo, že prevrat skutočne zorganizovala tajná zložka v tureckej armáde, FETÖ (Fetuláhova teroristická organizácia), ktorá sa za posledných 7 rokov nainfikovala do armádnych štruktúr. Ide o prívržencov Cemaatu, hnutia Fetuláha Gülena, ktorý sa z Pensylvánie tajne podieľa už dlhé roky na výchove svojej islamsky orientovanej mládeže a prostredníctvom svojich škôl a inštitúcií sa mu podarilo vychovať už jednu generáciu, ktorá pracuje výlučne pre neho. Jeho ľudia sú infiltrovaní už takmer na všetkých dôležitých postoch v štáte. Niet divu, že aj armádni dôstojníci v prezidentskom paláci Ak Saray boli jeho ľudia.
Už v roku 1986 sa „fetuláhovci“ vyjadrili, že o 30 rokov budú vládnuť v Turecku. Tento prevrat teda nebol spontánnou záležitosťou, ale naopak bol dlho pripravovaný. V armáde sa jeho dôstojníci (zradcovia) však dostávali stále do väčšieho konfliktu s ateistickými zložkami, tzv. atatürkovcami, čo možno zapríčinilo neúspech celej akcie. Spustili ju totiž skôr ako bolo v pláne, pretože vláda a Erdoğan už dostali echo, že sa niečo pripravuje. Paradoxne sa Erdoğan o tom dozvedel od svojho švagra a nie od tajnej informačnej služby MIT. To tiež o niečom svedčí.
Potlačenie sprisahania šikovným Erdoğanom jednoznačne hrá teraz v jeho prospech a je bezpochyby jasné, že má momentálne otvorené dvere pre zavedenie prezidentského systému a jeho autoritatívny režim sa bude len zosilňovať. Je tu však veľké nebezpečenstvo, že agresia voči Cemaatu a islamským radikálom bude narastať, hoci okamžité čistky, ktoré nastali na všetkých stupňoch v štátnej správe (armáda, polícia, školstvo), majú zlikvidovať nepriateľskú pavučinu až k jej centru čo najrýchlejšie. Odtiaľ je už len krok k občianskej vojne a k odtrhnutiu Turecka od Západu, čo môže skončiť aj vylúčením z NATO, píše bývalý admirál Türker Ertürk, ktorý ako jeden z mála už roky upozorňoval na možný chystaný prevrat a nebezpečenstvo Cemaatu v armádnych zložkách.
Aféry Ergenekon a Balyoz (2002-2014) s masovým zatýkaním atatürkovských armádnych dôstojníkov boli umelo vytvorené práve Gülenovým hnutím. To pomocou svojich ľudí v policajných kruhoch dokázalo zorganizovať konšpiračnú aféru, ktorá mala naoko slúžiť Erdoğanovi, pretože sa malo dokázať, že armáda proti nemu chystá puč. Po dlhých rokoch vyšetrovania a odložených súdnych procesoch sa nakoniec ukázalo, že šlo o komplot. Práve tento Gülenov ťah mal pripraviť pôdu na jeho vlastný prevrat. Na pozície uväznených admirálov a vysokých dôstojníkov nastrkal Cemaat svojich ľudí a celá pavučina mohla rásť, až takmer pristrihla Erdoğanovi krídla.
Dnes už môžeme písať aj o tom, že Fetuláh Gülen je tajným agentom CIA a spolupracuje s USA na ich expanzívnej politike, ktorá ma jednoznačne za cieľ islamizovať Turecko a vytvoriť priestor na okamžité zriadenie Kurdského štátu, posilnenie centrálnej úlohy Izraela a mnoho ďalších „superdemokratických“ opatrení proti rozpínajúcemu sa islamskému terorizmu, ktorý bol hlavnou zámienkou na vypracovanie projektu Veľkého Blízkeho Východu (Greater Middle East) G. Bushom po udalostiach z 11. septembra 2001.
Erdoğan sa im ešte donedávna hodil, aby ich plánom veľmi neprekážal, no jeho posledné excesy s Ruskom a umiernenie vzájomných vzťahov si USA určite neželali. A dupľom im nevyhovovali vylepšené vzťahy s Iránom a znovuobnovenie dialógu s Asadom. Schizofrenická hra na obe strany už sotva bude môcť pokračovať. Momentálne je pre Turecko iróniou číslo jeden, že Erdoğan je nutné zlo, ktoré ešte drží krajinu pohromade. Bol to totiž práve on a jeho AKP, ktorej Gülen dopomohol k moci a kto celých 12 rokov Cemaatu dával zelenú. Ateistické zložky v armáde neustále upozorňovali na rastúci vplyv týchto hadov-zradcov. Erdoğan je preto ako jediný zodpovedný za to, že došlo k pokusu o prevrat a krajina sa ocitla vo výnimočnom stave. Ten bol vyhlásený na nasledujúce 3 mesiace a už teraz obmedzuje slobodný pohyb občanov. Štátni zamestnanci majú zákaz opustenia krajiny. Nehovoriac o iných obmedzeniach, ktoré ešte len prídu.