Keď prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska absolvoval začiatkom týždňa dvojdňovú oficiálnu návštevu vo Francúzsku, písali o nej médiá hlavného prúdu ako o príležitosti na prehlbovanie bilaterálnej spolupráce a európskej integrácie. Sú to povinné floskule, z ktorých ale tá druhá vzbudzuje pochybnosti. Najvyšší ústavný činiteľ malej členskej krajiny medzi Dunajom a Tatrami si zrejme uvedomil potrebu prispôsobiť ju súčasným protiintegračným náladám u svojich hostiteľov a tlačová agentúra TASR preto vyprodukovala titulok „Európe treba vrátiť entuziazmus, zhodli sa Kiska a Hollande“. Grimasy na tvárach oboch potentátov prezrádzajú mizivé euro-oduševnenie a vyprázdnený obsah tejto frázy.
Sarkozy vypadol z hry, no tá pokračuje a ide o veľa
François Hollande, ktorému preferencie klesli na štyri percentá, má momentálne hlavu plnú iných starostí, než dumať o entuziazme pre zdiskreditované monštrum zvané Európska únia. Stotožňovať ho s desiatkami krajín ležiacich na európskom svetadiele bolo vždy nepatričné a dnes je to priam absurdné. Krajinu galského kohúta čakajú na jar prezidentské a po nich parlamentné voľby, v ktorých sa nebude dať bodovať horlením za čoraz tesnejšiu úniu. Odpor proti bezohľadnému centralizmu Bruselu a otváraniu Schengenského priestoru masovej migrácii z Ázie a Afriky pocíti Francúzsko a jeho vládnuci režim pri volebných urnách. Eurokracii podriadené domáce vládnuce kruhy to vedia a horúčkovito stavajú obranný val proti euroskeptickej Marine Le Penovej a jej strane Národný front.
Za ťažného koňa do predvolebného zápolenia proti národniarom vybrali bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý odstúpil v lete z postu predsedu Republikánskej strany (Les Républicains), aby sa sústredil na blížiace sa prezidentské voľby. V prvom kole prezidentských primárok francúzskej pravice však prekvapujúco stroskotal, keď ho predbehol bývalý premiér François Fillon a dokonca i ďalší expremiér Alain Juppé. Stranícke primárky Republikánov boli po prvýkrát vôbec otvorené všetkým oprávneným voličom, ktorí podpísali čestné prehlásenie, že zdieľajú konzervatívne hodnoty pravice a pravého stredu. Takéto široké politické pole poskytuje kormidelníkom zadržiavania národniarov príležitosť nálepkovať Národný front ako extrémnu a populistickú pravicu, no zároveň jej vykradnúť časť programovej agendy týkajúcej sa prisťahovalectva a projektu európskej integrácie. Zmäkčia ju, rozriedia, prebalia, doplnia elastickými dodatkami a predložia voličom ako vlastnú, pragmatickú a zmysluplnú.
Marine a Marion Le Penové vyrážajú do boja
F. Fillon sa dokonca pokúša vytrhnúť v tejto fraške M. Le Penovej z rúk tzv. ruskú kartu a hrať sa na väčšieho rusofila, než by si ona sama trúfala. Vo francúzskej tlači sa začali hemžiť titulky ako „François Fillon, l’ami de Vladimir Poutine“ (François Fillon, Putinov priateľ). Opierajú sa o dlhoročné prejavy zdvorilého priateľstva medzi ním a ruským prezidentom, ktoré obaja štátnici nezmrazili ani po obnovení studenej vojny medzi Západom a Ruskom. Do tejto šarády sa zapojila aj nemecká protiruská propaganda titulkom na serveri Der Spiegel „Liebesgrüße aus Moskau“ (Milostné pozdravy z Moskvy).
Ak F. Fillon, ktorý sa profiluje ako konzervatívny kresťan, vyhrá aj druhé kolo primárok Republikánov, pokúsi sa pretiahnuť z tábora národniarov tradičné konzervatívne voličské kruhy. Liberálne pravicový segment, vrátane voličov Národného frontu, by sa v takom prípade pokúsil stiahnuť pod svoje krídla nezávislý prezidentský kandidát a donedávna minister hospodárstva Emmanuel Macron. Do ministerského kresla ho posadil prezident F. Hollande na zákulisné odporučenie nadnárodných bankových kruhov. 38-ročný Macron má za sebou úspešnú dráhu investičného bankára v Rothschild & Cie Banque, kde sprostredkoval okrem iného predaj divízie detskej výživy farmaceutického koncernu Pfizer potravinárskemu obrovi Nestlé, pričom sám zarobil pekných pár miliónov.
Ani Marine La Penová však nezaháľa. V predvolebnom boji jej bude asistovať neter Marion Maréchal-Le Penová. Má 26 rokov, je poslankyňou v Národnom zhromaždení a minulý týždeň prijala ponuku stratéga, ktorý globalistom roztriasol kolená v Spojených štátoch. Začne jej radiť Stephen Bannon, šéf volebnej kampane Donalda Trumpa. Po víťazstve ho nastupujúci americký prezident vymenoval za svojho hlavného poradcu v Bielom dome. Bude síce pracovne vyťažený, no čas pre obe Le Penové si určite nájde.