Už druhý rok slovenská verejnosť je svedkom medializačného sporu medzi vládnou koalíciou a opozíciou o znižovaní verejného dlhu. Vládna koalícia tvrdí, že konsoliduje verejné financie primeraným spôsobom, pri zachovaní istých sociálnych potrieb pre väčšinové obyvateľstvo. Opozícia tvrdí, že vláda to nerobí dobre, nešetrí na sebe. Každý pozitívny prvok pri vládnutí ignoruje a kritizuje. Domnieva sa, že vláda by sa mala snažiť o vyrovnaný rozpočet.
Vzťahy medzi vládou a opozíciou sú tak vypäté, že to história nepozná. Toto všetko sa negatívne odráža na obyvateľov Slovenska. Krajina je rozdelená, čo negatívne vplýva vládnutie. V takejto vyhrotenej atmosfére v spoločnosti, kde sa vláda neustále venuje útokom opozície, je to na úkor kvality vládnutia. Tento stav ba mal vyprovokovať psychológov a ďalších odborníkov znalých poznať,, liek“ na ukľudnenie situácie, a poradiť ako ďalej, čo robiť, aby sa tento trend zastavil.
Slovensko má verejný dlh za rok 2025 61 % / je to vyjadrenie ako podiel hrubého verejného dlhu na HDP /. Pre porovnanie dlhu: Poľsko 60 %, Maďarsko 75 %, Rakúsko 82 %, Fínsko 89 %, Belgicko 108 %, Nemecko 64 %, Francúzsko 116 %, Taliansko 137 %. Grécko 146 %. Priemerný dlh EÚ je 81 %. Maastrichtský limit je stanovený na 60 %.
Naskytá sa tu otázka, prečo EÚ tak vehementne tlačí na Slovensko, aby radikálne znižovalo verejný dlh a na strane druhej toleruje veľkým krajinám dlh podstatne vyšší, ako má SR.
Nedá mi nespomenúť, že ťažko tieto veľké krajiny budú dlh znižovať, keď militarizujú svoje krajiny a vydávajú veľké finančné prostriedky na zbrojenie.
Veď každému súdnemu človeku musí byť jasné, že vyrovnaný rozpočet je otázkou niekoľkých rokov. Pri prijatí vyrovnaného rozpočtu pre budúci rok a najbližšie roky, by to výrazne negatívne zasiahlo väčšinové obyvateľstvo. Považujem preto za nerozumné od časti slovenských politikov, aj niektorých médií trvať na výraznom znižovaní verejného dlhu. Nezachytil som informáciu, aby v krajinách EÚ, ktoré majú výrazne vyšší dlh ako Slovensko, aby sa takto tendečne média a politici správali.
Za socializmu bol v parlamente prijímaný vyrovnaný rozpočet. Za zamyslenie stojí, prečo sme sa do výšky tohto dlhu dostali. Čosi o tom hovorí i vyjadrenie Josepha Eugena Stiglitza, amerického ekonóma, analytika verejnej politiky, profesora na Kolumbijskej univerzite a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu / 2001 / .
Tento človek oznámil, že ,,východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, ako by bola, keby nevstúpila do EÚ. Východná Európa je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 až 400 miliárd USD dolárov ročne.
Toto je model pre krajinu, ktorá má byť kolonizovaná uplácaním elity. Rímania nedobývali iba légiami. Mnoho viac pozemkov bolo anektovaných kľudne. Šli, podplatili miestnych náčelníkov a z náčelníkov sa stali guvernéri rímskych provincií.
Systém funguje po stáročia. Aplikovalo to napríklad i Anglicko v Indii. Tam v mene kráľovnej vyhlasovalo maharádžov a potom spolu vysávali obyčajných ľudí.
V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej.
Pred časom sa písalo o analýze CIA, podľa ktorej je východná Európa brutálne vysávaná za potlesku a ,, vďačná „ za európske fondy!
Eurofondy a výborne platené miesta v EÚ pre hŕstku úradníkov sú ,, úplatkom „ pre elitu. Deje sa tak cez dodávky elektriny, vody, vykurovanie, cez západný tovar v obchodných reťazcoch, cez ďaleko väčší a pre miestne podnikanie nedosažiteľné rozpočty na reklamu, marketing cez nákup médií a podobne. Pomer medzi pridelenými európskymi fondami a čerpaním z miestnych trhov je horší ako 1 : 10.
Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť minimálne dvakrát bohatšia. Tým by sa spoločnosť ukľudnila a výrazne by sa znížil i tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvon vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov z východu a tým zväčšuje rozdiely,“ uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.
Pripomínam výrok jedného múdreho človeka: ,, Materiálnym základom národa je pôda, priemysel a obchod. Kto predá pôdu, priemysel a obchod do rúk cudzincov, predáva svoju národnosť a zrádza svoj národ.“ Žiaľ po roku 1989 naši politici v záujme ich osobných a skupinových záujmov to dopustili.
Jozef Ďuriš
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.