Doterajšie sankcie namierené proti Rusku boli skôr kozmetické a keďže množstvo amerických a európskych korporácií, firiem, ale aj štátov sa voči nim ako takým ostro ohradilo, trvalo dlho než sa objavili nové a tvrdšie sankcie.
Na zozname USA sa objavila ropná korporácia Rosnefť, banky Gazprombank a Vnešekonombank, finančná spoločnosť Novatek a viacero ruských zbrojoviek (vrátane Kalašnikova, Uralvagonzavodu a výrobcu vojenskej raketovej a rádiolokačnej techniky Almaz-Antej). Voči týmto subjektom sú občanom USA zakázané akékoľvek obchodné kontakty. Pokiaľ ide o osoby, sankcie zasiahli vodcov Doneckej ľudovej republiky, podpredsedu dolnej komory ruského parlamentu Sergeja Neverova, ministra pre záležitosti Krymu Olega Saveljeva, generála tajnej služby FSB Sergeja Beseda a poradca prezidenta Vladimira Putina Igora Ščogoleva.
Ruské ministerstvo zahraničia sa vyjadrilo, že ide o „primitívny pokus pomstiť sa za to, že situácia na Ukrajine sa nevyvíja podľa amerických predstáv“ a vyjadrilo tiež pobúrenie nad tým, že Európska únia podľahla tlaku USA.
Európska únia zatiaľ nemá zoznam pripravený, s tým, že by sa tak malo stať do konca mesiaca. Európsku investičnú banku účastníci schôdzky však už vyzvali, aby pozastavila podpis nových finančných operácií v Rusku, členské krajiny únie budú koordinovať svoje postoje v riadiacich orgánoch Európskej banky pre obnovu a rozvoj tak, aby táto inštitúcia zmrazila financovanie nových operácií v Rusku. Kto vie na čom sa nakoniec EÚ dohodne, keďže každá krajina si vie dupnúť a postupuje bilaterálne, chráni si svoje záujmy. Viď len Francúzsko, Nemecko, či Rakúsko.
„Sankcie proti ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť sú nezákonné, pretože firma nemá žiadny vzťah k ukrajinskej kríze“, uviedol šéf spoločnosti Rosneft Igor Sečin, ktorý sprevádza prezidenta Vladimira Putina na ceste po Latinskej Amerike. Rozšírenie sankcií je podľa neho „pokusom USA zhoršiť ekonomickú situáciu ruských občanov“. Nielen ruských, ale aj európskych treba dodať, vzťahy sú vzájomné. Američania budú doplácať na tvrdšie sankcie podstatne menej ako Európania.
Zaujímavé je načasovanie. Posledné dni totiž Novorusko dokázalo opakovane pokoriť až ponížiť Ukrajinskú armádu aj Národnú gardu a aktuálne prebieha stretnutie krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a Južná Amerika). Jeho členovia tvoria 26,6 % územia všetkých krajín, žije v nich 42,2 % obyvateľstva a majú v rukách 21 % ekonomickej sily planéty. BRICS sa stáva výraznou alternatívou voči hegemónovi USA v spojenectve s EÚ. Svet však prirodzene nie su len tieto dve ekonomické zoskupenia, pretože existuje viacero ďalších zoskupení a aj štáty, ktoré nepatria nikam. Sankcie voči Rusku spôsobia skôr ešte rýchlejší a razantnejší nástup BRICS-u.
Čerstvé zrútenie malajzijského Boeingu 777 nad Novoruskom sa stalo okamžite pre Europarlament zámienkou pre návrh embarga na predaj zbraní do Ruska. Počkať, počkať. Čo? To sú europoslanci proroci? Okamžite vedia, že let MH17 bol zostrelený ruskou zbraňou? A keby aj bol, tak majú informácie, že táto zbraň bola oficiálne poskytnutá zo strany Ruska tzv. proruským separatistom za účelom zostrelenia civilného lietadla? Keď americké zbrane predávané diktátorom pomáhali a pomáhajú vraždiť civilistov, ako je možné, že nik sa neozval a neozýva? Fraška.