Ruská ekonomika spomaľuje

Vplyvom krvavého konfliktu na východe Ukrajiny, prevzatím a budovaním Krymu, čoraz viac však aj sankciami EÚ a USA sa kondícia ruskej ekonomiky zhoršuje. Došlo k poklesu rastu, a blíži sa slabý pokles. Dáta jednoznačne korelujú so situáciou na Ukrajine, ktorá bola ruským najbližším partnerom.

Odhady ekonómov smerom do budúcnosti predpokladajú Rusku pokles ekonomiky koncom tohto roka až po 0,4%. Na budúci rok však už očakávajú opäť rast a to väčší ako v roku minulom.

Ruský štát musí podporiť firmy, ktoré zasiahli sankcie, nájsť nové trhy pre export a import a zatraktívniť zahraničné investície. Investori majú oprávnení strach z nestability prostredia. Ide o proces, ktorý nejde ukončiť v rýchlom čase. Taktiež dôjde k určitej transformácií ekonomiky.

Ruský premiér Dmitrij Medvedev vyhlásil: „Toto je zodpovednosť vlády – chrániť ruské podniky, ak čelia nespravodlivým a nezákonným opatreniam zo strany zahraničných štátov alebo zahraničných firiem.“

Ropná firma Rosnefť uviedla, že zníži počet zamestnancov s cieľom zredukovať náklady. Počet zamestnancov moskovského sídla sa z terajších cca 4000 zníži asi o 25%. Za august Rosnefť vykázala pokles ťažby o 1,3%, keďže produkcia na západnej Sibíri sa znižuje. Prezident Vladimir Putin minulý týždeň uviedol, že Rosnefť privíta, ak Čína kúpi podiel v sibírskom ropnom poli Vankor. Kremeľ pritom dlho odmietal povoliť prístup k týmto ložiskám.

Ruský vicepremiér Igor Šuvalov oznámil, že: „Rusko a Čína budú pri financovaní vzájomného obchodu viac používať ruble a jüany a zväčšia spoluprácu medzi bankami. Nebudeme rušiť staré kontrakty, z ktorých väčšina je denominovaná v dolároch, budeme však povzbudzovať firmy z oboch krajín, aby viac účtovali v domácich menách, aby sa vyhli používaniu meny z tretej krajiny.“ Dohoda tiež umožňuje ruským bankám otvárať účty v čínskych bankách a vytvára pravidlá pre ruské firmy, ktoré by chceli úvery od čínskych firiem. Čínske firmy chcú podľa návrhov investovať v Rusku asi do 30 projektov.

V roku 2013 Rusko investovalo značné zdroje do armády. V % HDP bolo po Saudskej Arábii s 9,3%, druhé so 4,1%, pred USA s 3,8%. V konkrétnych sumách však jednoznačne vedie USA so 618,7 miliardami dolárov pred Čínou s 171,4 miliardami a Rusko sa umiestnilo „až“ na treťom mieste s 84,9 miliardami.

Netreba dodávať, že sankcie zasiahli aj ekonomiku EÚ a to podľa viacerých informácií ešte horšie, pretože viaceré dopady sa dajú zatiaľ len ťažko predvídať. Najviac však na odvetné sankcie doplatila Litva, Fínsko, Nórsko, Poľsko a Maďarsko. Ak EÚ prijme ďalšie kolo sankcií, tak Rusi uzatvoria svoj vzdušný priestor a toto protiopatrenie najviac zasiahne opäť severské krajiny.