Epidémia koronavírusu drasticky oklieštila chod svetovej ekonomiky, keď ju Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca preklasifikovala na pandémiu. Členské štáty WHO v nasledujúcich dňoch začali odstavovať jednotlivé sektory národného hospodárstva s výnimkou tých, ktoré musia ostávať funkčné za každých okolností.
V moderných dejinách ľudskej civilizácie sa dosiaľ nevyskytol prípad podobný terajšej situácii, keď ekonomiky vo viac než stovke krajín prechádzajú na núdzový režim pod nepriehľadným rúškom zavádzania protiepidemických opatrení. Ak si na futbalovom ihrisku nejaký hráč privodí zranenie, padá na trávnik a skrúca sa od bolesti, diváci ho obvykle vypískajú ako simulanta. Aj paralýza svetového hospodárstva, ktoré sa skrúca od bolesti a na národných úrovniach dostáva od jednotlivých vlád injekcie proti bolestiam a stimulačné prostriedky, pripomína takéto divadlo.
Rozsah nečinnosti, do ktorej bola ekonomika vohnaná, je očividne neúmerný hrozbe nákazy s mierou úmrtnosti podobnou obyčajnej chrípke. I preto sa náhle ustrnutie národných ekonomík, nadekrétované orgánmi štátu na základe zákonov o výnimočnom stave, ťažko pomenúva tradičnou terminológiou. Vykazuje príznaky krízy a recesie, a tak ho česká Wikipédia nazvala koronavírusovou recesiou. Anglická verzia je menej ostýchavá a vedľa tohto názvu poskytuje v zátvorke i dva ďalšie: great lockdown a great shutdown. Vernejšie odrážajú podstatu veci ako umelý veľký výpadok a veľké vypnutie.
Nová recesia predstavuje mamutí celosvetový nácvik, istý druh simulácie odstavovania globálnej ekonomiky pred jej resetom. Navonok, samozrejme, v dôsledku smrtonosnej pandémie, no s ignorovaním faktu, že tohtoročný koronavírus má smrteľnosť na úrovni chrípky a nevyžaduje si narušovanie hospodárskej činnosti.
Nadnárodná oligarchia, ktorá nechala rozohrať toto simulačné cvičenie v reálnej praxi, uviedla svet prostredníctvom zdravotníckych štruktúr spadajúcich pod WHO do stavu podobajúceho sa hospodárskej kríze. Výpadky v ekonomike vyvolali po určitej nábehovej predpandemickej dvojmesačnej fáze v Číne globálnu reťazovú reakciu. Má sprievodné znaky, aké do veľkej miery zodpovedajú priebehu hospodárskych recesií a hospodárskych kríz. Najčastejšie sa prirovnáva k recesii 2008 – 2009 a k Veľkej hospodárskej kríze 1929 – 1933. Nie sú to mylné paralely, ak nezabudneme, že tzv. koronavírusová recesia je vo svojej podstate umelá. Preto ju nariadením orgánov národných štátov pomerne ľahko možno zvrátiť, ale iba v počiatočných fázach, kým následky neprekročia čiaru, spoza ktorej niet návratu.
Autor: Patrik Sloboda
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.