Ježiš nebol kresťan a Budha nebol budhista. Náboženstvá vymysleli a založili ich úprimní nasledovníci, no manipulátori, ktorí využili ľudskú naivnosť, ich prekrútili podľa vlastnej potreby. Všetky prvotné duchovné učenia vo svojej hĺbke odkazujú – aj keď inými slovami – na poruchu mysle, ktorá spôsobuje ľuďom všetko utrpenie (v kresťanstve dedičný hriech, v hinduizme májá – závoj ilúzie, v budhizme utrpenie), a následne na vyslobodenie z tohto stavu (v kresťanstve spása, v budhizme a hinduizme osvietenie). Vznešené duchovné učenia, ešte nezdeformované manipulátormi, mali ľudstvo z oného rozpoloženia vymaniť. No boli natoľko poprekrúcané, že samy uvedenú poruchu mysle zosilnili. Všetci veriaci sa nazdávajú, že iba ich vyznanie je to pravé, ale vôbec im nedochádza, aké obmedzené je ich myslenie. Riadia sa podľa vzorca: „My proti nim, lebo oni sú neveriaci alebo nesprávne veriaci“. Príkladom môže byť džihád (svätá vojna) v islame či upaľovanie mágov v ranom kresťanstve. Nedokážu si pripustiť iný názor, a tak sa stávajú sami sebe dozorcom. Prečo napríklad Pán Boh, a nie Pani Bohyňa? Pretože väčšina náboženstiev vznikla v stredoveku, keď nadradenosť muža nad ženou bola samozrejmosťou. Človek tak „stvoril“ Boha na svoj obraz. Ak je niekto kresťan, z pohľadu moslima ide do pekla a zase naopak. Tisícky iných náboženstiev sa navzájom odsudzujú. Všetci bohovia, bohyne, nebesá a peklá existujú iba v predstavách slepo veriacich ľudí. Náboženstvá neslúžia na nič iné, iba na obmedzovanie a zastrašovanie ľudí. Čím väčší strach niekto má a je pod tlakom, tým ľahšie sa ním dá manipulovať.
