Stres nie je zlý len pre naše fyzické a duševné zdravie, ale môže aj brzdiť našu schopnosť vcítiť sa do druhých, podľa nového výskumu McGill University.
Štúdia, nedávno zverejnená v časopise Current Biology, objavila okrem iného fakt, že drogy blokujúce tvorbu stresových hormónov, môžu tak u ľudí, ako aj u myší, zvýšiť schopnosť „cítenia“ bolesti druhých.
Vedci študovali jav známy ako „nákaza emocionálnou bolesťou,“ kľúčovú súčasť empatie, ktorá má čo do činenia s našou schopnosti prežívať bolesť druhých ľudí.
Predchádzajúce výskumy, uskutočnené rovnakým tímom ukázali, že myši a ľudia majú túto schopnosť, najmä keď človekom prežívajúcim bolesť je niekto, koho poznajú. Tento výskum tiež ukázal, že hladina stresu u myší aj u ľudí vzrástla v prítomnosti cudzincov, čo vedcov inšpirovalo k skúmaniu možnej súvislosti medzi stresom a empatiou.
V prvej časti experimentu vedci dali myšiam metyrapón, blokátor stresových hormónov, ktorý spôsobil, že myši reagovali na bolesť cudzích ľudí a tiež aj na ostatné myši v klietke, prežívajúce bolesť, čo naznačuje, že metyrapón empatiu podporuje. Ďalší test zistil, že keď boli myši v napätí, boli voči ostatným menej empatickými.
Podľa vedcov sa zdá, že biochemické zmeny, spôsobené stresom, zabraňujú schopnosti „emocionálnej nákazy“ u myší.
„Našli sme nejaký zmysel v tom, čo by mohlo byť považované za „tajomstvo“ empatie, to je to, čo jej bráni v tom, aby sa vyskytovala častejšie medzi cudzími,“ hovorí Jeffrey Mogili z McGill University v Montreale. „Tajomstvo je jednoducho – stres a najmä sociálne napätie z toho, že sme v tesnej blízkosti cudzinca.“
V druhom teste na ľuďoch študentov rozdelili do dvojíc a to buď s priateľom alebo s cudzincom, pričom ich požiadali, aby držiac ruky v ľadovej vode, ohodnotili bolesť svojho partnera. Keď vysokoškolákom potom podali látku blokujúcu pôsobenie stresového hormónu, vykazovali známky väčšej empatie voči cudzím ľuďom – študenti v oboch skupinách uvádzali väčšie prežívanie bolesti a keď boli svedkami bolesti ich partnera, mali aj bolestnejší výraz tváre a telesné pohyby.
Výsledky naznačujú, že schopnosť reagovať na stres môže zohrávať dôležitú úlohu v ovplyvnení nášho konania v sociálnej situácii.
„Zaujímavou je skutočnosť, že tento jav sa zdá byť tak u myší, ako aj u ľudí rovnaký,“ hovorí Mogila. „Tento fakt podporuje predstavu, že myši sú schopné zložitejších spoločenských javov, ako sa všeobecne verí. Ďalej to naznačuje, že ľudské spoločenské javy môžu byť v skutočnosti jednoduchšie, než za aké ich považujeme, aspoň čo sa týka ich základných zásad. Je to novou témou mnohých výskumov, ktoré v súčasnej dobe prebiehajú v mojom laboratóriu, pokiaľ ide o sociálne správanie sú myši až príliš ľudské.“
Aj keď táto štúdia nezaznamenala v empatických reakciách žiadne rozdiely medzi pohlaviami, predchádzajúce výskumy ukázali, že stres má iný vplyv na empatiu a prosociálne správanie u mužov a žien. Začiatkom tohto roka talianski vedci zistili, že u mužov stres ich schopnosť empatie podkopáva, u žien však túto schopnosť zvyšuje. Konkrétne, ich výskum ukázal, že muži vystavení stresu boli viac sebeckí a menej schopní rozlišovať svoje vlastné emócie od emócií ostatných ľudí.
„Ak chcete byť naozaj empatickými a správať sa prosociálne, je dôležité, aby ste si zachovali schopnosť rozlišovať medzi sebou a ostatnými a zdá sa, že stres v tom zohráva dôležitú úlohu,“ povedal vo svojom vyhlásení vedúci výskumník Giorgio Silana.
Preložené z Huffingtonpost.com