V trhovej ekonomike majú banky, poisťovne a finanční sprostredkovatelia za úlohu dočasne voľné peniaze účastníkov trhu zhodnocovať, pod čím treba rozumieť ich presúvanie cez rôzne bankové produkty od tých čo peniaze nepotrebujú k tým, čo ich práve potrebujú. Ponuka a dopyt po peniazoch závisí od radu faktorov, z nich najdôležitejším je úrok, ktorý prví inkasujú a druhí platia. Rozdiel medzi percentom oboch úrokov je bankový úrokový výnos, ktorý podľa Európskej bankovej asociácie za posledné roky klesol o 40 percent a tak si kladieme oprávnenú otázku, na čom banky zarobili v tomto roku tak vysoký bankový zisk v porovnaní s obdobím pred pandémiou? Keby nebola tá nešťastná pandémia, ktorá na celom svete pripravila o život milióny obyvateľov planéty, bol by bankový zisk teda menší, kladie si väčšina z nás oprávnenú otázku?
Bankový mix produktov a služieb
Na všeličom, keď vláda najprv z nepochopiteľných dôvodov zrušila bankový odvod vraj z dôvodu, že na niekoľko mesiacov dostali úveroví dlžníci odklad splácania istiny, ale nie úrokov, za ktoré si po obnovení splácania priplatili viac. Dramaticky zvyšovali poplatky za bankové služby bez rešpektovania, že „starší klienti“ nemajú počítačovú gramotnosť tak, aby nepotrebovali osobný kontakt, za ktorý si aj z toho mála „priplatili“ a takto by sme mohli pokračovať. Ich predmet podnikania dovoľuje využívať výhody komunikácie bez osobnej účasti, čo bankám umožňovalo znižovať sieť ich pobočiek a tým znižovať aj ich prevádzkové náklady. To, že banky vždy investujú len na princípe návratnosti investovaných peňazí, je vo všeobecnosti známe a preto aj vykazujú trvalú udržateľnosť predmetu podnikania, čoho dôsledkom je aj tohtoročný pokles tvorby opravných položiek.
Banky na svoje podnikanie okrem základného kapitálu ich vlastníkov majú tieto zdroje príjmov a síce vklady a operácie s bežnými účtami klientov, úverové operácie a správa ich aktív. Ak teda tvrdíme, že banky ako jeden z mála sektorov ekonomiky na pandémii „zarobili“, tak potom len ťažko môžeme pripustiť názor bankových predstaviteľov, že účastníkom trhu počas všetkých lockdownov aj pomáhali. V ekonomike platí rovnovážny stav a síce keď jeden zarobí, čo je prípad bankového sektora, tak iní musí vždy prerobiť, v našom prípade väčšina sporiteľov a na terajšej inflácii, na ktorú ECB odmieta zo známych dôvodov reagovať. Koľko na náraste bankového zisku prispela aj fiškálna politika našej vlády, zatiaľ nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.