Po minuloročnom prepade slovenskej ekonomiky o viac ako 7 percent sa síce v tomto roku počíta s jej rastom pod 4 percentá HDP, čo znamená, že na úroveň pred pandémiou sa nedostaneme skôr ako v roku 2023. Keď k tomu pripočítame, že peniaze uložené v bankách na sporiacich a termínovaných účtoch sa nám z dôvodu vyššej inflácie ako je úroková miera každoročne znehodnocujú, môže nás jedine tešiť, že máme vytvorenú rezervu na vykrytie strát v prípade straty zamestnania a navyše, že za peniaze na týchto účtoch neplatíme žiadne bankové poplatky. Tých peňazí uložených na nich je niekoľko desiatok miliárd eur a podľa finančných poradcov predstavujú na majetku domácnosti viac ako 60 percentný podiel. A tak sa nečudujme, že pri každej návšteve v pobočke banky v deň skončenia termínu splatnosti, nás bankár presvedčuje o ich investovaní predovšetkým do ich podielových fondov, trebárs aj v kombinácii s termínovaným účtom na vyššie úroky. Či niekedy bude opačná situácia a síce, že úroky na vkladoch budú vyššie ako inflácia, nemôžeme ani pomyslieť.
Drahší vládny dlhopis zaplatia daňovníci
Na vyššiu infláciu však „nenadávajú“ úveroví dlžníci, keďže inflácia im reálne znižuje zadlženosť, ale „nadávajú“ predovšetkým dôchodcovia, lebo im klesá kúpyschopnosť celoživotných úspor, z ktorých úročenie malo priniesť nejaké to euro k dôchodku navyše. V tomto roku nebude podľa všetkého klesať inflácia, práve naopak a tak sa očakáva, že aj menová politika ECB bude v priebehu prvého štvrťroka reagovať skôr poklesom tlačenia peňazí a možno na konci roka aj zvyšovaním úrokových sadzieb. Aký to bude mať vplyv na infláciu, na pokles akciových indexov, nárast výnosov z dlhopisov, či prípadný pokles cien nehnuteľnosti, nešpekulujeme, ale so zmenami sa počíta. Sporitelia aj pri zvyšovaní úrokov na vklady nezhodnotia úspory, lebo inflácia bude naďalej vyššia ako vkladové úroky a preto naďalej budú viac investovať do cenných papierov v inej štruktúre a síce menej do akcií, viac do dlhopisov, z čoho budú mať radosť doteraz stratové dôchodkové fondy v druhom kapitalizačnom pilieri. Rovnaký problém čakajú aj výnosy zo štátnych dlhopisov, ktoré porastú a preto pri splácaní vládneho dlhu, ako napokon vždy, si priplatia len daňoví poplatníci.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.