Do zoznamu príčin inflácie treba zaradiť aj niekoľko tisícový súpis sankcií, ktoré by podľa ich autorov mali spôsobiť Rusku dlhodobú recesiu ekonomiky. Zatiaľ nemáme informácie o poklese ruského HDP, či nárastu nezamestnanosti, čo však vieme, že výmenný kurz ruského rubľa sa prepadol, na nohy sa ako tak postavil zásahom centrálnej banky, ktorá zvýšila úrokovú sadzbu na 20 percent. S výmenným kurzom bez priamych sankcií nie sú na tom dobre forint, zlotý ale ani koruna, ktorých centrálne banky už začali s intervenciami. Či je Rusko pred bankrotom, z dôvodu nesplácania dlhov banky pred kolapsom, sme si ale nemali možnosť overiť. Z inflácie majú „najväčšiu radosť“ deficitné verejné financie nielen v Rusku, ale všade na svete. Dôvod? Čím vyššia inflácia, tým sú vyššie tržby, zisky, dane a odvody, od ktorých závisí príjem do verejných rozpočtov. Iná vec však je, čo na infláciu hovoria peňaženky občanov, ktoré sa v prípade, že príjmy sú nižšie ako miera inflácie každoročne stenčujú. Na sankcie zatiaľ nereaguje Rusko zásadnými ekonomickými protiopatreniami, naďalej si plní dlhodobé kontrakty dodávok energetických zdrojov, čo zatiaľ obmedzilo je export hnojív a pšenice, ktorých zásoby vraj máme dostatočne a tak nehrozí, že by sme na obchodných pultoch nenašli svoje pekárenské výrobky.
ECB sa z hlboká musela nadýchnuť
Banková rada ECB stojí pred rozhodnutím čomu dať prednosti, či zachraňovať ekonomiku, alebo brzdiť infláciu, keďže pod sankciami je podpísaných niekoľko európskych spoločnosti, ktorých sa sankcie tiež negatívne dotýkajú. Keď k tomu pripočítame, že viac ako 300 spoločností opustilo ruský trh, ktorých majetok sa podľa vyhlásenia ruských predstaviteľov môže aj znárodňovať, nemá banková rada zatiaľ odvahu zvyšovať úrokové sadzby. Vychádza totiž z toho, že inflácia v eurozóne nie je spôsobená nadmerným tlačením peňazí, ale je dovezená skôr z vonku narastajúcimi cenami energii. Oznámila postupné znižovanie nákupov aktív z doterajších 40 miliárd eur mesačne na 20 miliárd eur mesačne na konci leta. Napokon v súčasnom období vysokej miery neistoty, sa centrálna banka rozhodla postupovať skôr opatrne, s čím sa napokon dá súhlasiť. Rovnako je na tom aj Európska komisia, ktorá odložila svoje pôvodné rozhodnutie vypracovať už v tomto roku nové pravidlá Paktu stability a rastu, bez ktorých členské štáty eurozóny nevedia nastaviť parametre svojej fiškálnej politiky. Predbežný termín sa tak presunul najskôr na koniec budúceho roku.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.