Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že Rusko už za plyn určený pre Európu nebude brať eurá ani doláre, platby sa chystá požadovať v rubľoch. EÚ chystá povinné plnenie plynových zásobníkov a spoločné nákupy plynu. Moskovská burza zajtra čiastočne obnoví obchodovanie s akciami Na burze sa neobchoduje od 25. februára, čo je deň po invázii ruských vojsk na Ukrajinu. Firmy z Európskej únie zasiahnuté protiruskými sankciami budú mať nárok na štátnu pomoc až 400 tisíc eur . Firma Nestlé v Rusku výrazne obmedzí aktivity, zmiznú niektoré jej produkty.
Platby v rubľoch sa podľa Putina týkajú krajín, ktoré Rusko nepovažuje za priateľské a zavádzajú proti Rusku tvrdé ekonomické sankcie, teda aj USA, Kanady alebo Spojeného kráľovstva. Štátny plynárenský gigant Gazprom dostal nariadené, aby týmto spôsobom upravil dodávateľské zmluvy.
Dodávať plyn Moskva chce aj naďalej podľa plánu, zmeny sa dotknú iba meny na účely zúčtovania platieb, spresnil prezident. Zdôraznil, že zmrazenie ruských aktív na Západe v odvete za inváziu na Ukrajinu zničilo vzájomnú dôveru. Centrálna banka a ruská vláda teraz majú týždeň na to, aby určili spôsoby prechodu z platieb v cudzích menách na platby v rubľoch, povedal Putin.
Rubeľ po začiatku invázie prudko oslabil, k euru aj doláru odpísal desiatky percent. Dnešné oznámenie ruskú menu prudko posilnilo, popoludní stál dolár zhruba 100 rubľov, kým ešte ráno sa kurz pohyboval okolo 105 rubľov. Krátko po začatí invázie stál dolár aj viac ako 130 rubľov, pred inváziou menej ako 80 rubľov.
Dôveru k Rusku stratili aj európske štáty. Niektoré z nich požadujú, aby Európska únia prestala odoberať plyn z Ruska, Nemecko je proti. Súčasne európske štáty hľadajú nových dodávateľov. USA už dovoz ruského plynu zakázali.
Brusel sa chystá koordinovať spoločné nákupy plynu v mene členských štátov EÚ s cieľom posilniť energetickú bezpečnosť kontinentu a znížiť jeho závislosť od Ruska. V reakcii na nový rast cien energií navrhla Európska komisia povinné plnenie plynových zásobníkov do kapacity štyroch pätín a spoločné nákupy plynu. Euróspka exekutíva však nevypočula volanie najmä juhoeurópskych krajín, aby výraznejšie zasiahla do trhu s energiami alebo zastropovala ich ceny.
Komisia konštatovala, že štáty môžu podnikať vlastné krátkodobé opatrenia ako daňové úľavy či práve stanovenie hornej cenovej hranice. Tie však prinesú zvýšené náklady a musia byť v súlade s trhovými pravidlami EÚ.
Prevádzkovateľ moskovskej burzy uviedol, že spočiatku bude obchodovanie časovo obmedzené a nedovolí špekulácie na pokles cien, takzvaný short-selling. Najprv bude možné obchodovať s akciami 33 podnikov. Obchody s takzvanými blue chips, teda s najkvalitnejšími akciami na trhu, sa uskutočnia v čase od 07.50 do 12.00 SEČ. Týka sa to emisií, ako sú veľké štátne banky VTB a Sberbank alebo energetické kolosy Rosnefť a Gazprom.
Obchodovanie na burze bolo vo februári zastavené, pretože ceny akcií v reakcii na inváziu spadli o 50 percent aj viac. Tento týždeň sa čiastočne obnovilo obchodovanie s dlhopismi, centrálna banka na trhu intervenovala, aby zabránila cenovému kolapsu.
Ekonómovia pozorne sledujú, či je krajina naďalej schopná plniť záväzky voči veriteľom, zatiaľ poslednú splátku úrokov riadne splatila. V pondelok mala Moskva uhradiť úroky v objeme 66 miliónov dolárov držiteľom eurobondov a túto čiastku zaplatila. Ruskí držitelia domácich podnikových eurobondov dostávajú splátky s oneskorením, čo sa týka platieb, ktoré prechádzajú cez zahraničných prostredníkov.
Na kompenzácie za protiruské sankcie dosiahnu firmy z Európskej únie, budú mať nárok až na 400-tisíc eur. Európska komisia na tento účel uvoľnila pravidlá poskytovania štátnej pomoci, ktoré by to inak neumožňovali. Únia zaviedla proti Rusku v reakcii na inváziu sériu sankcií a na ďalšie sa chystá.
Firmy z odvetvia poľnohospodárstva, rybolovu či akvakultúry budú môcť dostať až 35-tisíc eur, kým firmy, ktoré nie sú schopné dostať sa k úverom, môžu využiť štátne garancie a subvencované pôžičky.
„V tomto kritickom okamihu Európska únia aj naďalej stojí po boku Ukrajiny a ukrajinského ľudu. Proti tejto krutej invázii sa musíme postaviť, pretože v stávke je aj naša sloboda,“ uviedla podpredsedníčka EK Margrethe Vestagerová, ktorá má v Komisii na starosti hospodársku súťaž.
Podniky, na ktorých podnikanie dolieha silný rast cien energií, môžu žiadať o štátnu pomoc na preplatenie až 30 percent nákladov. Maximum je stanovené na dva milióny eur.
„Sankcie, ktoré zaviedla EÚ a jej medzinárodní partneri, vážne poškodili ruské hospodárstvo. Tieto sankcie si vyberajú svoju daň aj na európskom hospodárstve a bude to tak aj v nadchádzajúcich mesiacoch. Preto musíme zmierniť hospodársky vplyv tejto vojny a podporiť vážne zasiahnuté podniky a odvetvia. A musíme tak urobiť koordinovaným spôsobom,“ doplnila Vestagerová.
Európska komisia je exekutívnym orgánom EÚ s rozsiahlymi právomocami, zároveň funguje ako protimonopolný úrad. Už pred dvoma rokmi komisia uvoľnila pravidlá štátnej pomoci, aby vládam členských krajín umožnila napumpovať bilióny eur do firiem zasiahnutých pandémiou Covid-19.
Slovenský parlament dnes zmenou zákona rozhodol, že krajina bude môcť vylúčiť z účasti na verejných súťažiach záujemcov z krajín mimo EÚ. Opatrenia navrhla vláda v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine.
„V čase, keď Ukrajina čelí barbarskému útoku a invázii zo strany Ruska, Slovensko aj celá Európska únia prijímajú opatrenia s cieľom posilniť svoju bezpečnosť a pomôcť vojnou zmietanej susednej krajine. Nie je dôvod, aby sme peniazmi daňových poplatníkov financovali výrobu zbraní, ktoré sa následne obrátia proti nám alebo proti nášmu susedovi,“ povedala poslancom vicepremiérka Veronika Remišová k uvedenej zmene zákona o verejnom obstarávaní.
Keď predlohu podpíše prezidentka Zuzana Čaputová, bude môcť vláda už od apríla stanoviť zoznam krajín, z ktorých sa záujemcovia nebudú môcť zapojiť do verejného obstarávania na Slovensku. Kabinet tak bude môcť urobiť napríklad z dôvodu zaistenia bezpečnosti alebo zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu.
Slovensko dováža z Ruska najmä energie, napríklad ropu a zemný plyn. Ruská firma TVEL už skôr uspela v tendri na dodávky jadrového paliva na Slovensko. Po ruskej invázii na Ukrajinu slovenskí politici oznámili, že Slovensko zváži možnosť odoberať toto palivo aj od iných dodávateľov. Podľa odborníkov taká zmena ale nie je jednoduchá.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.