Rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule bolo konštruktívne, uviedol ruský vyjednávač. Podľa Kyjeva bol posun dostatočný na uskutočnenie stretnutia prezidentov oboch krajín. Ukrajina údajne navrhla Rusku systém záruk, ktorý by mohol viesť až k jej neutralite. Rusko údajne obmedzí svoje vojenské aktivity v okolí Kyjeva a Černihivu. Vojna na Ukrajine nie je podľa Kremľa dôvodom na použitie jadrových zbraní. Moskva v utorok vyhostila diplomatov pobaltských krajín. Ukrajinský prezident Zelenskyj v prejave k dánskemu parlamentu opäť žiadal o sprísnenie sankcií voči Rusku.
Ukrajinská delegácia na utorkových rokovaniach v Istanbule navrhla ruskej strane systém bezpečnostných záruk. Ak by fungoval, Kyjev odsúhlasí neutrálny status Ukrajiny, uviedol jeden z ukrajinských vyjednávačov. Najprv však podľa neho musí na celej Ukrajine zavládnuť mier. Podľa šéfa ruskej delegácie boli rokovania konštruktívne, návrhy Kyjeva teraz preštuduje ruský prezident Vladimir Putin. Ukrajina navrhuje Rusku pätnásťročné konzultačné obdobie o statuse anektovaného Krymu, uviedla ukrajinská delegácia.
Posun pri utorkovom rokovaní bol podľa ukrajinskej delegácie dostatočný na to, aby sa Putin stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Podľa ruskej delegácie je stretnutie na najvyššej úrovni možné iba v prípade, že dohodu potvrdia ministerstvá zahraničia.
Rusko výrazne obmedzí svoje vojenské aktivity v okolí Kyjeva a Černihivu, oznámil dnes po ukončení mierových rozhovorov medzi delegáciami Kyjeva a Moskvy námestník ruského ministra obrany Alexander Fomin. Krok zdôvodnil zlepšením vzájomnej dôvery a vytvorením podmienok vhodných na dosiahnutie dohody.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už pred začiatkom rokovania v istanbulskom paláci Dolmabahçe vyzval ruských a ukrajinských vyjednávačov na dojednanie prímeria a povedal, že Ankara je pripravená zorganizovať schôdzku prezidentov oboch krajín Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského.
Zástupcovia oboch krajín rokovali s prestávkami zhruba štyri hodiny. Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou podľa Turecka dosiahli doteraz najvýznamnejší pokrok. V stredu pokračovať nebudú, uviedla turecká diplomacia.
Vyjednávači Kyjeva a Moskvy sa osobne predtým niekoľkokrát stretli v Bielorusku, naposledy 7. marca. O tri dni neskôr sa na okraj diplomatického fóra v tureckej Antalyi stretol šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov s Kulebou. Odvtedy doteraz už delegácie konali prostredníctvom videokonferencií.
Ukrajina sa usiluje o uzavretie prímeria bez toho, aby sa vzdala územia či suverenity. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba podľa nej pred rokovaním uviedol, že minimálnym programom, s ktorým ide jeho krajina do rokovaní v Turecku, sú humanitárne otázky, maximálnym potom je dosiahnutie prímeria.
Kuleba tvrdí, že rozhovory uviazli na otázkach, na riešenie ktorých nemajú vyjednávači mandát, a preto je potrebné stretnutie hláv štátov, aby vyriešili hlavné problémy. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov však uviedol, že schôdzka oboch prezidentov bude potrebná, až bude jasné riešenie kľúčových otázok.
Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko pochyboval, že rokovania prinesú nejaký prielom, rovnako ako nemenovaný predstaviteľ americkej diplomacie, podľa ktorého sa šéf Kremľa Vladimir Putin nejaví byť pripravený na kompromisy, aby vojnu ukončil.
Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov dal najavo, že sa na záver istanbulských rokovaní nedá očakávať oznámenie o schôdzke prezidentov oboch krajín. Na programe rozhovorov nemá podľa neho byť ani prípadná výmena zajatcov.
Na rokovaní sa osobne dostavil aj ruský miliardár Roman Abramovič, ktorý je kvôli ruskej invázii na Ukrajinu na sankčných zoznamoch EÚ či Spojeného kráľovstva. Oligarcha nie je oficiálnym členom ruskej delegácie, ale hovorov sa osobne zúčastnil, uviedol Kremeľ, podľa ktorého toto zapojenie schválili obe strany.
Minulý týždeň Kremeľ uviedol, že sa Abramovič do vyjednávania zapojil iba v počiatočnej fáze. Podľa médií sa u neho a ďalších dvoch účastníkov rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom na začiatku marca prejavili príznaky otravy.
Ešte pred dvojstranným konaním sa konalo krátke trojstranné stretnutie s Erdoganom. Ruská strana nevylučovala, že turecký prezident by pri tejto príležitosti mohol nastoliť tému vyhrotenia situácie v Náhornom Karabachu, o ktorý vedú spor – a predvlani zviedli niekoľkotýždňovú vojnu – Arménsko a Azerbajdžan. „Času bude ale málo,“ dodal zdroj oboznámený so situáciou.
Ruské ministerstvo zahraničia v utorok oznámilo vyhostenie celkom desiatich diplomatov z Estónska, Litvy a Lotyšska. Ide o odvetu za obdobný krok pobaltských štátov, ktoré predtým tento mesiac vyhlásili za nežiaduce osoby celkom desať pracovníkov ruských zastupiteľských úradov.
Ministerstvo v komuniké uviedlo, že na základe princípu reciprocity zrušilo akreditáciu štyrom pracovníkom litovského veľvyslanectva, trom pracovníkom lotyšského veľvyslanectva, ako aj trom pracovníkom estónskeho veľvyslanectva a pskovskej kancelárie estónskeho konzulátu v Petrohrade. Títo diplomati dostali na opustenie Ruska rovnaký čas ako ruskí diplomati vyhostení z Pobaltska, dodala ruská diplomacia.
Súčasne s pobaltskými štátmi vyhostilo desať ruských diplomatov aj Bulharsko a medzitým Poľsko opustilo 45 vyhostených pracovníkov ruského zastupiteľského úradu. Moskva prisľúbila, že na tieto kroky odpovie.
Hovorca Kremľa Peskov tvrdí, že jadrové zbrane použije Rusko len v prípade ohrozenia vlastnej existencie. „Akýkoľvek výsledok operácie (na Ukrajine) samozrejme nie je dôvodom na použitie jadrovej zbrane,“ povedal. „Máme bezpečnostnú koncepciu, ktorá úplne jasne hovorí, že iba v prípade ohrozenia existencie štátu, v našej krajine môžeme použiť a skutočne použijeme jadrové zbrane, aby sme odstránili ohrozenie existencie našej krajiny.“
Peskov minulý týždeň opakovane odmietol vylúčiť, že by Rusko mohlo zvažovať použitie jadrových zbraní proti tomu, čo Moskva vníma ako „existenčné ohrozenie“. Na otázku, za akých podmienok by Putin nasadil jadrové sily, Peskov rovnako ako teraz odpovedal, že jadrové zbrane je možné použiť, pokiaľ je ohrozená existencia krajiny.
Moskva sa o jadrových zbraniach zmienila počas vojny proti Ukrajine niekoľkokrát. Sám Putin 27. februára nariadil uviesť jadrové sily do „zvláštneho režimu“ bojovej pohotovosti, čo odôvodnil agresívnymi vyjadreniami predstaviteľov členských krajín NATO a „nelegitímnymi“ sankciami, ktoré Západ uvalil na Rusko v reakcii na inváziu. Americký prezident Joe Biden minulý týždeň varoval, že USA by zareagovali, pokiaľ by Rusko na Ukrajine použilo jadrové zbrane.
Peskov sa vyjadril aj k možnosti zastavenia dodávok ruského plynu v prípade, že by zaň Európska únia odmietla platiť v rubľoch. „Žiadna platba – žiadny plyn,“ povedal. Moskva podľa neho počká na konečnú odpoveď dvadsaťsedmičky a potom určí ďalšie kroky. „V žiadnom prípade sa nehodláme správať ako charita a poskytovať západnej Európe plyn zadarmo.“
Putin minulý týždeň oznámil, že Moskva bude požadovať platby za plyn v rubľoch od takzvaných nepriateľských krajín, medzi ktoré počíta aj Slovensko. Štáty skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7, na ktoré by sa opatrenie malo vzťahovať, v pondelok ruskú požiadavku odmietli s tým, že by išlo o jednostranné porušenie zmlúv.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorkovom prejave k dánskemu parlamentu prostredníctvom videoprenosu zopakoval svoju výzvu na sprísnenie protiruských sankcií, vrátane zablokovania obchodu, zastavenia nákupov ruskej ropy a uzavretia prístavov pre ruské lode.
Zelenskyj uviedol, že brutalita konfliktu na Ukrajine je väčšia, než čoho sme boli svedkami počas druhej svetovej vojny. Pripomenul pritom situáciu v juhukrajinskom meste Mariupol, ktoré je obkľúčené ruskou armádou a čelí neustálemu bombardovaniu. Podľa prezidenta Ukrajiny v meste stále zostáva uväznených asi stotisíc ľudí.
Zelenskyj v poslednej dobe predniesol obdobné prejavy na diaľku aj k zákonodarcom USA, Spojeného kráľovstva, Švédska, Nemecka, Kanady, Izraela, Japonska či Európskej únie. V stredu sa očakáva jeho prejav k nórskemu parlamentu.
Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) bude o situácii na Ukrajine rokovať v Ženeve. Začiatkom mesiaca rada schválila rezolúciu odsudzujúcu možné porušovanie ľudských práv zo strany ruských síl pri invázii na Ukrajinu a oznámila ustanovenie komisie, ktorá bude tieto prípady vyšetrovať.
Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi prišiel na Ukrajinu, kde bude rokovať s predstaviteľmi tamojšej vlády o zaistení bezpečnosti jadrových elektrární. Agentúra o tom informovala v komuniké, podľa ktorého pripravila podrobné plány na ochranu týchto ukrajinských zariadení.
Na Ukrajine funguje pätnásť jadrových reaktorov v štyroch jadrových elektrárňach. Špeciálna prevádzka platí v odstavenom Černobyli, ktorý teraz okupujú ruskí vojaci. Niekoľko dní po začatí invázie ruskej jednotky obsadili aj Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá sa považuje za najväčšiu v Európe. Ostreľovanie zariadenia na juhu Ukrajinu vyvolalo silnú kritiku Západu aj odborníkov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.