NAŠA JANKA JE UŽ DOMA

Toto je ten najvážnejší text, aký som kedy musel napísať.

Od februára som mal najťažšiu úlohu v mojom živote: sprevádzať s najväčšou nádejou najbližšiu bytosť môjho života, kedy jej bola v plnom zdraví stanovená diagnóza toho najzákernejšieho ochorenia. Robili sme všetko mysliteľné, chodili k nám domov dokonca lekári na otočku z Prahy, keď sa dozvedeli, o koho ide, komunikoval som s mnohými špičkovými odborníkmi, aj s vedeckými onkologickými ústavmi v Európe, samozrejme medzi lekármi boli aj tí erudovaní, ktorí sa venovali aj vedeckej alternatíve terapie.

Vždy som cítil, že nádej na uzdravenie je tou najväčšou prioritou a oproti všetkým malichernostiam sveta bola toto moja jediná úloha.

Včera som sa ešte pokúsil o nemožné a autom ju previezol do nemocnice, na odstránenie vody v pľúcach. Prišli sme späť, držal som ju v objatí, šepkal do ucha a ľahli sme si vedľa seba na posteľ. V nej po krátkej chvíli vydýchla naposledy.

Žiadny iný človek sa pre nás s deťmi neobetoval viac.

Žila príkladným životom a mimoriadne zdravou životosprávou, nebola očkovaná vakcínou, čo mala prinášať slobodu, písala dlhé roky články o zdraví v Z&V, odmietla chemoterpiu, o ktorej vedela, že ju pripraví ešte aj o krásu posledných mesiacov – napokon, na jej typ ochorenia jej chemoterapiu ani neodporúčali.
Vždy sa riadila tým, čo nám všetkým o zdraví hovorila, bol to najčestnejší a najsvedomitejší človek, akého mi život doprial.

Som smutný, že sa nám nepodarilo dodržať dohodu, ale prvá z toho iluzórneho sveta odišla namiesto mňa ona.Tento svet už pre mňa v podobe, ako som ho a ňou videl, prestal existovať.

Mala rada všetkých v časopise aj okolo neho, bola nesmierne milá a láskavá ku všetkým, ktorí ste nám zavolali o pomoc a radu.
Bola aj vynikajúca architekta a dizajnérka, aj rekonštrukcia nášho domu medzi korunami steomov je nádhernou ukážkou jej vkusu, ktorému ma učila.

Ale najmä: bola mi všetkým.

Previedla ma úžasom z hudby, ktorú by som bez nej nepoznal, kúpila mi ešte v roku 1990 prvú gitaru z ušetreného študentského minima, zoznámila ma s nádherou umenia a skvostami literatúry: to ona mi ukázala cestu.

Žiadne slová nedokážu vypovedať o tom, čo všetko v tejto kozmickej hre a tomto podivnom svete pre mňa znamenala; poznali sme sa 36 rokov a v júni sme mali 25 výročie svadby a predstavu, čo všetko nás ešte čaká.

Počas tejto krátkej choroby sme jazdili na koňoch, stihli sme cestovať, videli sme nádheru renesančných skvostov a krásnych miest. Posledné dni ma poprosila, aby som ju ušetril trápenia, keď sa stav náhle veľmi zhoršil – v tom som jej vyšiel v ústrety najviac, ako som bol schopný.

Chcem poďakovať všetkým, ktorí ju poznali za tichú a vrúcnu spomienku: táto anjelska bytosť s blankytnými očami vás milovala z celého srdca, nepoznala žiadnu zlobu, zášť ani nenávisť – ona bola energiou, ktorú mi obetovala, aby som mohol tvoriť, takými sú pre mužov ženy.

Zvlášť ďakujem špičkovým lekárom z Prahy, Čiech a samozrejme zo Slovenska, ktorí boli očarení jej chuťou prežiť a statočnosťou, ktorú obdivovali.

Maránátha

Doma sa znovu stretneme.