Negatívne dôsledky pandémie v kombinácii s rusko-ukrajinskou vojnou nielen že zmení politickú a ekonomickú mapu sveta, ale aj stenčí peňaženku väčšiny z nás, poniektorým podnikom bez rozdielu formy podnikania sa účty oklieštia a s podnikaním budú musieť skončiť, čoho dôsledkom bude zvýšenie deficitov verejných financií. Na týchto historických zmenách si niektorí „prilepšia“, čo však podľa všetkého nebude európsky kontinent, ktorý sa dokonca môže dostať až do recesie. Väčšina z nás tipuje, že víťazom spomínaných udalosti bude Čína, ktorá nebude pociťovať surovinovú chudobu, jej banky nebudú odstrihnuté od medzinárodného platobného styku a tak sa nečudujme, že čínska mena renminbi bude čoraz silnejšia. S čím sa na starom kontinente budeme najviac potĺkať bude určite inflácia, na ktorú zatiaľ nechce ECB reagovať tak, ako sa napokon nedarí ani členských štátom EÚ, dohodnúť sa na spoločnom surovinovom embargu voči Rusku, ktoré do konca tohto roku určite nebude a potom sa uvidí. Dovtedy sa ceny energetických surovín a tiež potravín zvýšia o niekoľko desiatok percent tak, že v eurozóne musíme navždy zabudnúť na dodržiavanie doterajšieho Paktu stability a rastu a u nás doma aj na schválení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý väčšina z nás pozná ako dlhová brzda.
Priškrtiť infláciu je skôr pole neorané
Pre poriadok si pripomeňme, že doteraz stále platný Pakt stability a rastu počíta v eurozóne s deficitom verejných financií pod 3 percentá a verejného dlhu pod 60 percent k HDP, ktoré neplnia vo väčšine jej členských štátov. Z tohto dôvodu bola v roku 2020 platnosť Paktu pozastavená a čo bude ďalej sa nikto neodváži predpovedať. Okrem pokračujúcej pandémie ovplyvňuje ekonomiku kontinentu podľa všetkého dlhodobo nekončiaca spomínaná vojna. Európski politici sa však nevedia dohodnúť na spoločných fiškálnych pravidlách tak, ako sa slovenskí tiež nevedia dohodnúť, ako znižovať deficit verejných financií. Zvyšovať dane, alebo znižovať verejné výdavky, je priamo hamletovská otázka, ktorú navyše zaťažujú aj výdavky spojené s migráciou stovky tisíc utečencov z Ukrajiny, na uhradení ktorých sa na poslednom zasadnutí summitu vrcholových európskych politikov dohodlo zatiaľ bez bližších záverov. Veľa bude závisieť, ako sa ukrajinským deťom podarí začleniť do nášho vzdelávacieho systému a dospelých do nášho pracovného procesu. Pritom nejde len o pokles oboch deficitných ukazovateľov k HDP, ale aj určenie rozpočtových pásiem, za ich prekročenie pred pandémiou musela vláda prijať konkrétne opatrenia na ich zníženie, vrátane aj požiadania parlamentu o vyslovenie dôvery. Nejaké miliardy nás stála pandémia, ďalšie ozbrojený konflikt a čo bude ďalej? Ministerstvo financií nemá veštiacu guľu. Čo však určite vieme je, že v najbližšom období sa inflácia na starom kontinente bude určite len nabaľovať a tak sa pripútajme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.