S embargom na ruské energetické zdroje súvisí aj rozhodnutie ruského prezidenta V. Putina fakturovať za odobraný plyn z Ruska už nie v eurách a dolároch , ale nepriamo len v rubľoch. Nepriateľské štáty medzi ktoré patrí aj Slovensko, si majú v ruskej banke, ktorá však nebola odstrihnutá z medzinárodného platobného systéme SWIFT, založiť devízový aj rubľový účet. Ako to bude fungovať v praxi, si počkajme na prvý termín splátkovej platby, čo budeme pokladať za prvý krok možného oslabenia dolára a eura, alebo okamžitého zastavenie dodávok, čo si na starom kontinente nevie nikto predstaviť. Zatiaľ je prvou obeťou ruské uhlie, na ktoré európski poslanci odhlasovali embargo. Nahradiť energetické zdroje z Ruska bude rovnako drahé, ako nahradiť doterajšiu fakturáciu v dolároch a v eurách aj za iné meny, trebárs v rubľoch alebo v národných menách od iných dodávateľov spomínaných energetických zdrojov. V tejto súvislosti si však povedzme, že sankcie nie sú štandardným pravidlom Svetovej obchodnej organizácie, ak ich zavádza ktorýkoľvek účastník obchodu.
Kurzy rubľa a hrivny sú umelé
Po protiopatreniach zo strany Ruska týkajúcich sa rubľa, keď jeho centrálna banka musela zvýšiť úroky z 9,5 na 20 percenta, sa po nich situácia na trhu znormalizovala, čoho dôkazom je pokles úrokov na 17 percent a navyše sa otvorila ruská burza v Moskve s obchodovaním ruských akcií a dlhopisov. Centrálnej banke sa tak otvoril priestor na riešenie terajších ekonomických problémov ruskej ekonomiky čo znamená, kam smerovať narastajúce tržby z predaja ruských surovín, ako obmedziť narastajúcu infláciu, ako splácať zahraničné dlhy doteraz platené z ich devízových účtov v zahraničí, ku ktorým nemajú teraz prístup a takto by sme mohli pokračovať. V súvislosti s tým treba ale povedať, že doteraz neskolabovala žiadna významná ruská banka doma a navyše ruské domácnosti majú dôveru k finančnému trhu. Či môžeme terajší kurz rubľa pokladať za umelý, budeme vedieť až vtedy, keď sa bude s ním po možnom oslabení amerického dolára viac obchodovať na globálnom finančnom trhu. Pozrime sa však, ako na tom je ukrajinská národná mena hrivna? Z dôvodu vojenského konfliktu sa oslabila, výmenu za iné meny nepodporujú ani zmenárne a keď tak s veľmi nízkymi kurzami. A tak v tvrdení, že kurz hrivny je tiež umelý, sa veľmi nemýlime. Čo bude s menou, keď vojna raz skončí nešpekulujeme, bez obdobného plánu ako bol povojnový Marshallov, sa však hospodárstvo Ukrajiny určite nepodarí obnoviť. Otázkou ale je, kto sa bude na financovaní obnovy podieľať a za akú politickú protihodnotu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.