V roku 2016 začala medzi bankami hypotekárna konkurenčná bitka, ktorá je podľa všetkého na konci. Jej „úspechom“ je, že sme na starom kontinente mali jedny z najlacnejších hypoték, na druhej strane však každoročne narastajúce ceny nehnuteľností sú čoraz menej dostupné pre strednú vrstvu domácností z viacerých dôvodov. Okrem ceny, splácanie ktorej sa predlžuje až do odchodu na dôchodok, treba v najbližšom období počítať s vyššími hypotekárnymi úrokmi a s výrazne vyššou infláciou, čo poriadne stenčí obsah našej peňaženky. A keďže naše mzdy vôbec nebudú kopírovať spomínané výdavky, kladieme si oprávnenú otázku o cenovej či úrokovej bubline na trhu nehnuteľností. S nízkymi úrokmi neboli spokojní ani poskytovatelia hypoték, keďže miera ziskovosti z úrokového rozdielu sa stenčovala a tak sa ich bankové zisky nabaľovali s každoročne narastajúcimi bankovými poplatkami.
Riziko stagflácie nás obchádza
Ak centrálna banka nevie, alebo z rôznych dôvodov nechce reagovať na rast inflácie výrazne nad jej vopred ohlásený cieľ, ktorý v prípade ECB sú len 2 percentá, tak si v podstate neplní svoju funkčnú povinnosť, ktorou je cenová stabilita. Prečo ECB zatiaľ nereaguje, sme sa v predchádzajúcich príspevkoch snažili našim čitateľom vysvetliť a keďže sa dôvody nemenia, nečakajme, že do leta banková rada ECB svoje doterajšie rozhodnutie prehodnotí. Kto si však zoberie na zodpovednosť, že pri narastajúcej inflácii a nízkeho rastu HDP, sa dostane naša ekonomika do stagflácie? Zatiaľ nás však obchádza, keďže dopyt po nehnuteľnostiach je stále vyšší ako ponuka do developerov.
Vkladové české úroky sú vyššie
O tom, že na úrokovom trhu nie je štandardná situácia svedčí to, že štát platí za pôžičky vyšší úrok ako domácnosti, čo doteraz nebolo. Že by bol štát pre banky menej dôveryhodný klient ako domácnosti? Dnes sa 10 ročný dlhopis úročí viac ako 1,5 percenta, zatiaľ čo hypotéky pre domácnosti sú len tesne nad 1 percento, pri terajšej nulovej základnej úrokovej sadzbe ECB. Určite sa bude zvyšovať, keďže Agentúra pre riadenie likvidity si požičala pre nás peniaze na 46 rokov za ročný úrok 2,2 percenta, čo tiež niečo naznačuje. Či sa pri očakávanej úrokovej explózii dočkáme aj nárastu úrokov na vklady, nepočujeme od kompetentných nič. V Česku pri približne rovnakej inflácii sú úroky na vklady v porovnaní s našimi niekoľko násobne vyššie a tiež kompetentní mlčia.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.