Väčšina centrálnych bánk to už pochopila, že najväčšou príčinou terajšieho zdražovania všetkého je ich uvoľnená menová politika. Prečo však inflačné šialenstvo nepochopila ECB, môžeme len špekulovať. Už sa vyhovárala na všeličo, na negatívne dôsledky pandémie, najnovšie vojnový konflikt, ale nie na to, že svojou úrokovou politikou predovšetkým degradovala funkčnosť peňazí ako nositeľa hodnôt. Aké má euro hodnotu, keď sa požičiava za 1 euro a za nulu si ho klient ukladá na svoje účty v banke? Asi len výrobnú cenu, keďže nikto nevie čím je euro kryté, aká je jeho trhová hodnota, čo už aj toľko kritizovaný rubeľ je na tom lepšie, keďže je krytý dokonca zlatom. A tak jediné čo euro pomohlo nafúknuť, sú ceny akcií pre tých, čo si ich môžu dovoliť kúpiť vo väčších objemoch a teda aj zbohatnúť, ako aj ceny nehnuteľností , ktorých úvery bude väčšina mladých rodín splácať aj niekoľko desiatok rokov a teda možno aj na dôchodku.
Na kríze niektorí dokážu zarobiť
Ak chceme infláciu znížiť, treba nielen zvýšiť úroky na úvery ale aj na vklady, čo v prvom prípade zreálni ceny akcií a nehnuteľností a v druhom prípade podporí šetrenie účastníkov trhu, čím sa zníži dopyt po všetkom, čo bude mať vplyv na ich nižšie ceny. K iným opatreniam na zníženie inflácie sú aj fiškálne opatrenia vlády, ktorá pred voľbami zvykne sociálnymi balíčkami získavať volebné hlasy nerozhodných voličov, nafúknutá verejná ako aj štátna správa, či daňové úľavy pre vybrané spoločnosti. Samozrejme, že Rusko-ukrajinská vojna v susedstve nám zvýši výdavky na obranu, školstvo zdravotníctvo, ochranu a podporu ukrajinských utečencov, ktoré zaplatia len slovenskí daňoví poplatníci. Budeme preto zvedaví, koľko a kedy nám EÚ prispeje na uhradenie nákladov spojených s utečeneckou vlnou, ktoré sme spolu s Poľskom označili ako nedostatočné. O tom, že na pandémii ako aj na utečeneckej kríze mnohé spoločnosti zarobili vieme a sme zvedaví ako sa vláda bude vedieť s tým popasovať, keďže tvrdí, že na zvýšení terajších vyšších štátnych výdavkov spojených s infláciou, by mala viac participovať stovka slovenských spoločností. Zatiaľ nevieme, či vyššími daňami alebo jednorazovým podnikateľským odvodom. O tom, že si ho premietnu aj do vyšších predajných cien tovarov a služieb sa nepochybuje, na čom zarobia ako napokon vždy v tomto prípade, verejné financie. Pre vládu je určite zlá správa ohlasované štrajkové akcie, ktorých spoločným menovateľom sú ako vždy vyššie mzdy vraj z dôvodu, keď máme na „ rozdávanie“ pre iných, tak prečo nie aj pre slovenských daňových poplatníkov. A to nás horšie veci môžu ešte len čakať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.