Pre poriadok si pripomeňme, že podľa Paktu rastu a stabilitu pokladá EÚ ročný deficit verejných financií na úrovni 3 percent a kumulatívny deficit verejného dlhu na úrovni 60 percent, oba k HDP, za európsky štandard. Pandémia a záchrana pracovných miest nás stála viac ako 9 miliárd eur, čo zvýšilo náš hrubý rozpočtový deficit na 63 percent k HDP, v ktorom je započítaná aj hotovostná rezerva verejných financií. Bez nej by čistý rozpočtový deficit bol na úrovni 51,3 percentá k HDP. Zo všetkých členských štátov EÚ, malo až 17 z nich výraznejší kumulatívny nárast deficitu ako Slovensko, čo pre nás nie je zlá správa. Na druhej strane však treba povedať, že rozpočtový deficit sa nám oproti obdobiu pred pandémiou zvýšil o 15 percent, pod čo sa podpísala aj vyššia hotovostná rezerva. Priemerná zadlženosť za celú úniu je 90 percent k HDP, na ktorej sa najviac podieľajú južné krajiny eurozóny a síce Taliansko 155, Francúzsko 116, Španielsko120 a Portugalsko až 130 percent k ich HDP. Na druhej strane je zadlženosť v Česku 45 a v Rakúsku 18 percent. Najnižšiu zadlženosť na svete vykazuje Hong-Kong a síce 2,1 percenta.
Vládnu rodinnú politiku zaplatia tipéri
Vláda aj napriek narastajúcemu deficitu sa z dôvodu narastajúcej inflácie rozhodla podporiť vybrané skupiny obyvateľstva sumou 1,2 miliardy eur, na ktoré však nemá v štátnom rozpočte vyčlenené peniaze a tak sa hľadajú zdroje ich krytia od cca 100 veľkých a bohatých spoločností, bez bližšieho poznania ich názvov ako aj spôsobov úhrady peňazí do štátneho rozpočtu. Doteraz sme boli zvyknutí, že navyše do rozpočtu platili komerčné banky vo forme bankového odvodu, dnes sa predovšetkým poukazuje na spoločnosti, ktoré počas pandémie ako aj terajšieho vojnového konfliktu „zarobili viac“. Sem okrem bankového sektoru patria energetické spoločnosti, potravinári a na prekvapenie viacerých z nás aj stávkové spoločnosti, s ktorými zatiaľ nebolo nič konkrétneho prejednané. V tejto súvislosti však treba povedať, že najväčšie tri slovenské tipovacie spoločnosti podporujú rôzne športové odvetvia, vrátane športových klubov a tak rokovanie s vládou, bude v tomto prípade zásadné. Pokiaľ ide o celoplošné zdaňovanie práce, s tým sa vôbec nepočíta, keďže je známe stanovisko jedného vládneho koaličného partnera ktorý v rámci daňovej a odvodovej brzdy navrhuje znižovať náklady na spravovanie vecí verejných v štátnej a verejnej správe. Či budú zavedené nové druhy daní ako daň z obratu, sú zatiaľ len špekulácie. V prípade, že bude zavedené embargo na energetické suroviny z Ruska, stratíme až 300 miliónov eur ročne za ich prepravu na starý kontinent. V tejto súvislosti si však treba pripomenúť, že sa z neznámych dôvodov akosi prestalo hovoriť o už schválenej minimálnej dani vo výške 15 percent, ktorú majú odvádzať nadnárodné spoločnosti do štátneho rozpočtu tam, kde sa výnosy zarobili a nie ako doteraz, kde daňová sadzba bola najnižšia.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.