Číselný rozdiel medzi úrokovou sadzbou ECB a priemernou mierou inflácie, je už pomaly dvojmiestny a zo strany jej vrcholových predstaviteľov zatiaľ nepočujeme o zmene percentuálneho bodu. Americká centrálna banka už avizovalo, že po jarnom štvrť percentnom zvýšení úrokovej sadzby, bude tento krát v lete uvoľnenejšia, pod čím treba rozumieť až pol percentné zvýšenie úrokovej sadzby v rozpätí od 0,75 po 1 percento, čo je jej najvyšší nárast za posledných 22 rokov. Okrem nej sa rozhodla aj britská centrálna banka zvýšiť úrokovú sadzbu na jedno percento, čo za posledných 13 rokov je najviac. Preborníkom vo zvyšovaní úrokov na starom kontinente ostáva Česká národná banka, ktorá úrokovú sadzbu zvýšila až na 5,75 percenta. Čo je príčinou pokračujúcej pasivity ECB nebudeme špekulovať, ale podľa všetkého je za tým obava, že pri vyšších úrokov by južné štáty eurozóny asi nedokázali pri viac ako 100 percentnej zadlženosti sa so svojimi dlhmi včas vysporiadať. O tom, že inflácia sa bude zvyšovať, nikto nepochybuje a my nebudeme špekulovať koľko sa na jej raste podieľajú embargové sankcie týkajúce sa ruských fosílnych palív, ktorých ceny sa teda výrazne zvyšujú. O tom, že menová politika ECB a zelené projekty Európskej komisie boli začiatkom naštartovania inflácie, po ktorých nás prekvapila aj pandémia a už spomínané sankcie, nemôžeme sa čudovať, že inflácia je na postupe.
ECB namiesto toho, aby na znížení inflácie uplatnila menové nástroje, sa uchyľuje v pokračovaní monetizácie dlhov, pod čím rozumieme tlačenie ďalších nových peňazí na splácanie doterajších dlhov, čo teda v žiadnom prípade k stabilite európskeho finančného systému, ktorého súčasťou je aj inflácia, neprispieva.
Výnosy z cenných papierov infláciu neporážajú
Kto na inflácii zarába a kto prerába sme už písali. Finanční poradcovia nás presvedčujú ako proti nej „bojovať“. Či už nákupom akcii, drahých kovov, komodít, kryptomien a pod. Je to v skutočnosti tak? Rastúca inflácia nám totiž znižuje hodnotu ziskov z akcií a dlhopisov tak, ako sa znižuje hodnota peňazí na účtoch v bankách aj v peňaženke. Problémom totiž je, že riziko ekonomickej recesie a možno až stagflácie je pri narastajúcej inflácii vysoké a navyše začala spomaľovať aj čínska ekonomika. Americké akcie sú akoby na „húpačke“, rovnako japonské sú na tom nie dobre z dôvodu cien energií. A tak podľa všetkého sa najlepšie darí investíciám do rôznych komodít a to aj potravinárskych. Čo najviac prekvapuje je prepad technologických akcií od začiatku roka až o pätinu. Akcie a dlhopisy však svojím investorom určite prinášajú vyššie zhodnotenie ako úroky na bankových účtoch. Horšie ale je, že výnosy z nich sú dnes už tiež nižšie, ako miera inflácie, keďže dosahuje v niektorých prípadoch až dvojmiestne číslo.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.