Dôvody inflácie sa postupne spresňujú v poradí asi takto: menová politika centrálnych bank , zelená dohoda pre Európu, koronavírusová pandémia a západné sankcie voči Rusku. Ak dnes miera inflácie dosahuje nejaký údaj v percentách, znamená to, že o toľko percent nás niekto „okradol „o majetok. Kto je ten „zlodej“, nemusíme dlho špekulovať, ale podľa všetkého to bude vláda. Všetky vládne sociálne opatrenia, ktorými riešime negatívne dopady spomínaných príčin inflácie, však nie sú v podstate nič iné, ako rozdávanie majetku tých, ktorí už boli infláciou opakované okradnutí. Miera krádeže je v celej EÚ rozdielna, k čomu prispieva menová politika ECB, keďže jej úroky nevyhovujú všetkým členským krajinám únie. V tejto súvislosti ale treba objektívne priznať, že nepatríme medzi najviac zadlžené ekonomiky, keďže eurozónový priemer je okolo 90 percent k HDP, zatiaľ čo naše dlhy sú tesne pod hranicou 60 percent k HDP. Učebnice ekonomiky totiž tvrdia, že jednou z príčin narastajúcej inflácie sú aj dlhy a opačne. Potom si ale kladieme otázku, prečo v krajinách v únie, ktorých zadlženosť je nad 100 percent k HDP, majú nižšiu infláciu ako u nás? Odpoveď nachádzame v nesúlade medzi nadnárodnou menovou politikou ECB ako aj fiškálnymi politikami štátov eurozóny, čo napokon už poznáme.
Jednorazové sociálne balíčky nás z biedy nevytrhnú
Väčšina členských štátov eurozóny schvaľuje sociálne balíčky pomoci pre sociálne slabších na zmiernenie dôsledkov „chudoby“ z vyšších cien energií a potravín. Z kade na to zoberie peniaze, keď väčšina štátnych rozpočtov je deravá? Väčšina si požičiava aj na medzinárodných finančných trhoch emitovaním štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok za doteraz dosť nízky úrok. Čo sa ale bude diať, keď ECB zvýši úroky, čo sa automatický prenesie aj do drahších štátnych dlhopisov? Zvýšime dane, alebo znížime náklady na spravovanie veci verejných, po ktorých volá jeden z koaličných vládnych partnerov? Všetko je možné, ale treba vidieť aj politické dôsledky vládnych rozhodnutí, ktoré je veľmi ovplyvnené obdobím budúcich volieb, čo ináč nazývame ako predvolebná korupcia. Tak ako sme si už zvykli, že hlasovanie poslancov vôbec nezávisí od ich svedomia, ale viac od schopnosti všímať si koordinátora predkladaného zákona zo svojej politickej strany, ktorý vždy svojím palcom bez bližších súvislosti „ukáže“ správnu voľbu. Čo nás však dnes viac zaujíma je otázka: „Kedy bude u nás zasa tak dobre ako nedávno bývalo?“ Kto tvrdí, že najbližšie, bude asi prognostik, ktorému to nevyjde.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.