Európska komisia chce investovať 300 miliárd eur, aby sa zbavila energetickej závislosti od Ruska

Rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvýšenie energetickej účinnosti a úspory či spoločné nákupy plynu od nových dodávateľov sú hlavné súčasti stratégie, s ktorou chce Európska komisia v nasledujúcich rokoch ukončiť závislosť EÚ od energií dovážaných z Ruska. Komisia počíta s tým, že tento prechod bude do roku 2030 vyžadovať investície vo výške takmer tristo miliárd eur. Slovenská vláda medzitým schválila návrh na zdanenie ruskej ropy spracovávanej v krajine.

Časť z plánovaných investícií chce poskytnúť Komisia členským krajinám v rámci mimoriadneho fondu obnovy, ďalšiu časť získať napríklad navýšením predaja emisných kvót. Celkom 225 miliárd by mali tvoriť úvery, zvyšok priamej dotácie.
Lídri krajín v reakcii na ruskú operáciu na Ukrajine poverili Komisii prípravou podrobného plánu, ako čo najrýchlejšie odísť od energetických zdrojov dovážaných z Ruska. Jeho cieľom je zbaviť sa závislosti od neistých dodávok a prestať posielať do Moskvy peniaze, ktoré môže režim Vladimira Putina využívať na financovanie vojny.
„Putinova vojna spôsobuje problémy na globálnom energetickom trhu. Ukazuje, ako sme závislí od dovážaných fosílnych palív. A ako sme zraniteľní, keď sa pri ich dovoze spoliehame na Rusko. Musíme našu závislosť obmedziť najrýchlejšie, ako bude možné,“ vyhlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.

EK chce v rámci zverejneného balíka zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie do roku 2030 na 45 % namiesto doteraz plánovaných 40. Má k tomu prispieť zdvojnásobenie kapacity solárnych elektrární v najbližších troch rokoch spojené napríklad s povinnou inštaláciou solárnych panelov na všetky nové verejné, komerčné a neskôr aj obytné budovy. Zdvojnásobiť sa má aj počet využívaných tepelných čerpadiel.
Súčasťou balíka je aj návrh na výraznejšie zvýšenie energetickej účinnosti. Kým doteraz mala EÚ do roku 2030 znížiť spotrebu energie vďaka väčšej účinnosti o 9 %, Komisia chce stanoviť nový cieľ na 13 %.
Brusel počíta tiež s tým, že časť ruského plynu nahradí nákupmi skvapalneného plynu (LNG) z USA, Kataru a ďalších krajín. Časť spotreby chce pokryť aj zvýšením produkcie i dovozu ekologicky čistého vodíka.

Zemný plyn bude EÚ potrebovať výrazne dlhšie, než navrhuje EK. To, čo navrhuje dokument REpowerEU, teda náhrada 155 miliárd metrov kubických ruského plynu z 50 či 60 % zelenými plynmi, či už to bude vodík, alebo biometán, je úplne nereálne.
Zemný plyn bude potrebný v oveľa väčšom množstve, pretože bude náhradou za uhlie. Najprv je nutné začať rokovať o dlhodobých kontraktoch na dodávku plynu predovšetkým zo zámoria, sú to predovšetkým USA, Južná Afrika, možno ďalšie krajiny. Medzitým je nutné čo najviac navýšiť dodávky plynu z Európy. Potom je potrebné rozbehnúť aktivitu, aby sa znásobila kapacita LNG terminálov a dobudovala infraštruktúra, ktorá bude potrebná na zmeny tokov, to znamená, že plyn nepotečie cez Ukrajinu či Nord Stream, ale potečie cez Nemecko, Poľsko, Francúzsko do EÚ. Plyn rozhodne v nasledujúcich dvadsiatich rokoch nebudeme schopní nahradiť zelenou energiou ani z 15 či 20 %. Bude nutné vybudovať si dlhodobé väzby na zámorských dodávateľov.

Na zmeny v cenách ruskej ropy v súvislosti s operáciou Moskvy na Ukrajine medzitým reagovala slovenská vláda, ktorá schválila návrh na zdanenie ruskej ropy spracovávanej na Slovensku. Štát by z novej dane, ktorej zavedenie už od júna podlieha súhlasu parlamentu, mohol získať okolo 290 miliónov eur.
Nová daň zaťaží rafinériu Slovnaft, ktorá ruskú ropu spracováva. Ministerstvo financií navrhlo spomínanú daň v súvislosti s vyššou zľavou, za ktorú sa ruská ropa predáva oproti severomorskej rope Brent. Táto zľava podľa dostupných informácií narástla po začiatku ruskej operácie na Ukrajine a v súvislosti s úvahami na zavedenie embarga na dovoz ropy z Ruska do EÚ.
Sadzba novej dane bude podľa predlohy 30 % a bude sa počítať z rozdielu medzi cenou ropy Brent a ruskou ropou, zníženého o päť dolárov. Osobitnú daň chce vláda uplatňovať najneskôr do konca roku 2024. Jej výber môže skončiť aj skôr, a to v závislosti od vývoja cenového rozdielu medzi ruskou ropou a surovinou Brent.
Návrh novej dane predstavil minister financií Igor Matovič v utorok, keď tiež tvrdil, že táto daň nepovedie k zvýšeniu cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach. Minister hospodárstva Richard Sulík, ktorého strana SaS vystupuje proti zvýšeniu existujúcich daní alebo zavedeniu nových, si naopak myslí, že daň na ruskú ropu povedie k vyšším cenám benzínu a nafty, ktoré sú teraz rekordné. Slovnaft, ktorý patrí do maďarskej ropnej a plynárenskej skupiny MOL, k návrhu uviedol, že pri stanovovaní cien sa bude riadiť trhovými princípmi.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.