Štáty starého kontinentu „zverili“ pri vstupe do EÚ svoju budúcu politickú a ekonomickú stabilitu a prosperitu od rúk integračného zoskupenia dnes 27 členských štátov a súhlasili prenesením niektorých svojich právomocí na nadnárodné európske inštitúcie. EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, sa stala subjektom úniového práva. Všetkých 27 členských štátov je súčasťou hospodárskej a menovej únie, z ktorých 19 sa rozhodlo zaviesť spoločnú menu euro, čo viedlo aj k prehĺbeniu hospodárskeho a menového priestoru. EÚ v posledných rokoch však prešla celým radom nepríjemných udalosti počnúc dlhovou, bankovou a covidovou krízou, dnes predovšetkým rusko-ukrajinským konfliktom, ktorých dôsledky pocítia všetci. Ako však dopadne snaha o obmedzení surovinovej závislosti od Ruska, nebudeme špekulovať, čo ale vieme je, že posilnenie vojenskej a energetickej bezpečnosti, očakávané klimatické zmeny, budú európskych daňových poplatníkov stáť veľké peniaze, ktoré budú aj z dôvodu zvyšovania sa úrokových sadzieb, dosť výrazne vyššie.
Federalizácia starého kontinentu v poradí
Z dôvodu vyšších nákladov však bude dôležité zabezpečiť transparentnosť spoločných fiškálnych investícií, nech už to budú granty, či peniaze z fondu obnovy a európskeho rozpočtu, nad ktorými ale nebude Európska komisia schopná dohliadnuť a tak budú potrebné ďalšie prokurátorské agentúry. Či to je práve dôvod prečo sa nahlas hovorí o potrebe reformovať Lisabon tak, aby v niektorých, predovšetkým zahraničných náležitostiach, prestalo existovať právo veta každého členského štátu únie, ktoré by sa nahradilo väčšinovým dvojtretinovým rozhodnutím, nie je pre menšie ekonomiky veru dobrá správa. Či by to malo platiť aj v prípade rozšírenia únie už aj o Ukrajinu a krajiny západného Balkánu, uvidíme. Niečo už naznačila aj nedávno skončená Konferencia o budúcnosti Európy, na ktorej odzneli aj také návrhy ako právo legislatívnej iniciatívy pre poslancov európskeho parlamentu, čo pre mnohých z nás je určite prekvapením, keďže sa jedná o jediný volený orgán občanmi únie, ktorý doteraz nemal túto právomoc? Podľa všetkého európskym úradníkom asi najviac vadí, že majú menšiu právomoc ako národné parlamenty, čo by sa malo dosiahnuť len zmenou Lisabonskej zmluvy, čím by sa skôr položili základy budúcej federalizácie starého kontinentu?
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.