O tom, že na pandémii „zarobil“ bankový sektor vieme, keď bol ochotný predlžiť splácanie hypoték o najviac 9 mesiacov, počas ktorého sa úroky kumulovali a tak napokon klient zaplatil viac. Z obavy, že klienti nebudú úvery splácať si vytvorili opravné položky v objeme 150 miliónov eur, čo bola pre nich nákladová položka s dopadom na pokles zisku a to bol dôvod zrušenia dvojnásobného bankového odvodu do štátneho rozpočtu. Navyše Národná banka Slovenska znížila objem proti cyklických peňazí na účtoch v centrálnej banke a takto by sme v pomoci v prospech bankového sektora mohli pokračovať. Z iného súdka je terajší rusko-ukrajinský konflikt, keď aj on „pomáha“ niektorým sektorom „zarobiť“ viac, pričom sa dodržiavajú daňové zákony. Terajšia koaličná vláda chce najviac postihnutým osobám kompenzovať negatívne dôsledky inflácie, ktorá im zdražujú ich základné životné potreby a hľadá finančné zdroje na zaplatenie aj vyšších detských prídavkov, daňového bonusu a príspevku na krúžky, ktoré zaťažia štátny rozpočet o viac ako miliardu eur. Z kade má však vláda zobrať peniaze na proti inflačné sociálne opatrenia, ktoré v žiadnom prípade nemôžeme chápať ako toľko očakávaná daňová a odvodová reforma, o ktorej sa pred poslednými parlamentnými voľbami toľko hovorilo. Kto sa ale na zaplatení miliardovej sumy bude podieľať si počkajme, ale podľa všetkého by to vo výške 300 miliónov eur mala byť aj rafinéria Slovnaft.
Zabudnime na doteraz lacné suroviny z Ruska
Prečo práve on, keď vieme že vlastníkom je Maďarska spoločnosť MOL, pričom zlatú akciu drží maďarská vláda. Je to preto, že od Rusov kupuje ropu výrazne lacnejšie ako keby to kupoval inde, čo väčšina z nás nevedela a tak sa oprávnene pýtame, že keď sa ropa bude kupovať z iných zdrojov bude drahšia a všetko vyrobené z nej tiež? Nebude rovnaká situácia aj pri nákupoch plynu a vôbec všetkého čo sme doteraz importovali z Ruska? To potom môžeme navždy zabudnúť, že inflácia bude raz u nás „normálna“. Iným problémom na zaplátanie dier je vládna snaha o zavádzanie doteraz nepoznaných daní ako v prípade Slovnaftu, je to daň z rozdielu medzi cenou nákupu ropy Urals a Brent, z ktorého by sa platila 30 percentná daň, alebo v minulosti známa daň z obratu, ktorá je dnes nahradená daňou z pridanej hodnoty, ktorou sa zatiaľ neuvažuje pri bankových operáciách. Prečo sa ale prestalo hovoriť o 15 percentnej minimálnej dani od nadnárodných firiem, ktoré doteraz platili daň z ich obrovských ziskov tam kde bola sadzba nízka a nie tam, kde zisky zarobili? Ešteže jedná z vládnych strán trvá na tom, že keď sa majú zaviesť nové dane tak len za podmienky, že sa zníži doteraz platná daňová sadzba u niektorej z doterajších daní. K výdavkom na tento účel sa vyjadrila inštitúcia, ktorá posudzuje efektívnosť čerpania peňazí z verejných financií. Podľa ich stanoviska sú navrhované opatrenia drahé, zvýšia deficit verejných financií a sú tak rozpore s politikov vlády udržovať verejné financie na dlhodobej udržateľnosti.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.